Energetická efektívnosť sa na Slovensku dostáva do úplne novej fázy. Už nepôjde iba o zatepľovanie budov, výmenu svietidiel alebo jednorazový energetický audit. Pripravovaný zákon o energetickej efektívnosti má vytvoriť nový systém plánovania, monitorovania, financovania a vyhodnocovania úspor energie. Reforma má zasiahnuť firmy, verejné budovy, teplárenstvo, dátové centrá, verejné obstarávanie aj energetické služby. Ministerstvo hospodárstva pripravilo rozsiahlu reformu, ktorá má priniesť povinné úspory energie, nové databázy, registre, centrálne monitorovanie spotreby a nové pravidlá pre verejný sektor aj podniky.
Pre firmy, samosprávy a organizácie verejného sektora to znamená jednu zásadnú vec: energetika sa prestáva riešiť len vtedy, keď príde vysoká faktúra. Nový prístup bude založený na dátach, pravidelnom vyhodnocovaní spotreby, energetickom manažmente a konkrétnych opatreniach, ktoré prinesú merateľné úspory. Energetický audit sa v tomto systéme stáva jedným z kľúčových nástrojov, pretože pomáha odhaliť, kde organizácia spotrebúva energiu zbytočne a ktoré opatrenia majú najväčší technický aj ekonomický zmysel.
Prečo sa energetická efektívnosť dostáva do popredia
Energetická efektívnosť je najlacnejší zdroj energie. Energia, ktorú organizácia nemusí spotrebovať, nezaťažuje rozpočet, siete ani životné prostredie. Preto sa v európskej legislatíve čoraz častejšie objavuje princíp „energy efficiency first“, teda prvoradosť energetickej efektívnosti. V praxi to znamená, že pred rozhodnutím o novej energetickej infraštruktúre, väčšom zdroji alebo nákladnej technológii sa má najprv posúdiť, či nie je efektívnejšie znížiť samotnú spotrebu energie. Tento princíp sa má dostať do energetiky, teplárenstva, verejného obstarávania aj regulácie sieťových odvetví.
Pre čitateľa to možno znie technicky, ale dopad bude veľmi praktický. Firma, ktorá dnes platí za elektrinu, plyn, teplo, chlad alebo pohonné látky bez detailnej analýzy, môže mať v spotrebe skryté rezervy. Obec, ktorá má desiatky odberných miest, často nevie presne určiť, ktorá budova je najnákladnejšia a prečo. Verejná organizácia nemusí mať k dispozícii dáta, ktoré bude potrebovať pri dotáciách alebo pri príprave obnovy budov. Práve tu prichádza na rad energetický audit a energetický manažment.
Energetický audit ako základ rozhodovania
Energetický audit nie je iba formálny dokument. Je to systematické posúdenie spotreby energie v budove, podniku, areáli alebo technologickom procese. Jeho cieľom je zistiť, kde vznikajú straty, ktoré zariadenia sú neefektívne, aké opatrenia možno vykonať a akú návratnosť môžu priniesť. Aktuálny zákon č. 321/2014 Z. z. v § 14 stanovuje, že veľký podnik musí zabezpečiť energetický audit aspoň raz za štyri roky, prípadne zaviesť certifikovaný systém energetického manažérstva alebo environmentálneho manažérstva v požadovanom rozsahu.
Pripravované pravidlá však menia logiku. Doteraz sa povinnosť energetického auditu často spájala najmä s pojmom „veľký podnik“. Nová európska smernica o energetickej efektívnosti posúva pozornosť k reálnej spotrebe energie. Komisia vo výkladovom odporúčaní k článku 11 smernice uvádza, že rozhodujúcim kritériom má byť priemerná spotreba energie podniku za posledné tri roky; podniky nad 10 TJ majú podliehať energetickým auditom a podniky nad 85 TJ majú implementovať systém energetického manažérstva.
To je veľká zmena. V praxi sa môže stať, že niektoré veľké podniky s nízkou spotrebou energie zo schémy povinného energetického auditu vypadnú. Naopak, niektoré menšie alebo stredné podniky s vysokou reálnou spotrebou sa môžu stať povinnými subjektmi. Dôležité preto nebude iba to, koľko má firma zamestnancov alebo aký má obrat, ale koľko energie skutočne spotrebuje naprieč všetkými nosičmi – elektrinou, plynom, teplom, palivami, pohonnými látkami či technologickými médiami.
Hranice 10 TJ a 85 TJ
Pre firmy bude kľúčové pochopiť dve hranice. Prvá hranica je 10 TJ priemernej ročnej spotreby energie za posledné tri roky. Ak podnik túto hranicu presiahne a nemá zavedený systém energetického manažérstva, bude podľa smerovania európskej legislatívy podliehať energetickému auditu. Druhá hranica je 85 TJ, pri ktorej už má podnik zaviesť systém energetického manažérstva, typicky podľa ISO 50001 alebo porovnateľného rámca. Európske odporúčanie uvádza, že tieto limity sa majú počítať cez všetky energetické nosiče spolu a ako priemer za tri predchádzajúce roky.
Pre lepšiu predstavu: 10 TJ je približne 2 778 MWh ročne a 85 TJ približne 23 611 MWh ročne. Firma, ktorá sleduje iba spotrebu elektriny, môže urobiť chybu. Do výpočtu treba zahrnúť aj zemný plyn, nakupované teplo, technologické palivá, pohonné látky alebo iné formy energie. Práve preto je vhodné začať s interným energetickým prepočtom čo najskôr.
Verejný sektor čakajú nové povinnosti
Jednou z najvýraznejších tém pripravovanej reformy je verejný sektor. Podľa dostupných informácií bude Slovensko musieť každoročne znižovať spotrebu energie verejných subjektov o 1,9 % a zároveň obnovovať minimálne tri percentá podlahovej plochy verejných budov. Práve obnova verejných budov bude patriť medzi najväčšie praktické výzvy reformy.
Pre obce, mestá, VÚC, školy, úrady, nemocnice či zariadenia sociálnych služieb to znamená potrebu systematického energetického manažmentu. Bez dát nebude možné rozumne plánovať obnovu budov. Bez energetických auditov nebude jasné, ktoré opatrenia majú prioritu. Bez akčného plánu budú investície často náhodné a ťažko obhájiteľné pri dotáciách alebo verejnom obstarávaní.
Verejný sektor preto bude potrebovať energetických manažérov, kvalitné pasporty budov, energetické audity a pravidelné reporty spotreby. Vidíme v tomto priestore veľkú potrebu odbornej podpory – najmä pre samosprávy, ktoré nemajú interný energetický tím, ale spravujú viacero budov a odberných miest.
Energetický audit nebude stačiť bez akčného plánu
Nový prístup k energetickej efektívnosti bude klásť dôraz nielen na vypracovanie auditu, ale aj na následné kroky. Komisia vo výkladových materiáloch k článku 11 upozorňuje, že energetické audity a systémy energetického manažérstva majú byť v súlade s relevantnými európskymi alebo medzinárodnými normami, napríklad EN ISO 50001, EN 16247-1 alebo pri environmentálnom systéme EN ISO 14000, ak zahŕňa energetický audit. Zároveň platí, že aj audit ako súčasť širšieho systému musí spĺňať minimálne požiadavky prílohy VI smernice.
To znamená, že audit sa nebude posudzovať len podľa toho, či existuje dokument. Dôležité bude, či obsahuje relevantné dáta, návrh opatrení, ekonomické vyhodnotenie, akčný plán a použiteľné odporúčania. Pre firmy aj verejný sektor bude výhodné, ak energetický audit nebude odložený do šanóna, ale stane sa súčasťou riadenia spotreby.
Čo by mali firmy a samosprávy urobiť už teraz
Prvým krokom je zistiť reálnu spotrebu energie za posledné tri roky. Druhým krokom je prepočítať všetky nosiče na jednotnú energetickú bázu. Tretím krokom je posúdiť, či sa organizácia približuje k hraniciam 10 TJ alebo 85 TJ. Štvrtým krokom je nastaviť systém pravidelného sledovania spotreby a pripraviť podklady pre energetický audit alebo energetický manažment.
Firmy by mali zároveň zvážiť, či je pre nich vhodnejší samostatný energetický audit, ISO 50001 alebo systém environmentálneho manažérstva, ktorý bude obsahovať relevantný energetický audit. Verejný sektor by mal začať mapovať budovy, odberné miesta, spotreby, technický stav a investičné potreby. Bez týchto údajov bude príprava projektov obnovy budov veľmi náročná.
Ako môžeme pomôcť?
Pomáhame firmám, samosprávam a verejným organizáciám pripraviť sa na nové pravidlá energetickej efektívnosti. Zabezpečujeme energetické audity, energetický manažment, výpočet uhlíkovej stopy, ISO, podklady pre dotácie a odbornú podporu pri plánovaní úsporných opatrení.
Ak chcete vedieť, či sa vás budú týkať nové povinnosti, vieme vám pripraviť rýchle posúdenie spotreby, prepočet hraníc 10 TJ / 85 TJ a návrh ďalšieho postupu. Energetická efektívnosť už nebude iba technická téma. Bude to otázka nákladov, legislatívnej pripravenosti, investičnej stratégie a konkurencieschopnosti.
Kontaktujte nás a zistite, ako sa vaša organizácia môže pripraviť na nové pravidlá energetickej efektívnosti.
