Pojem carbon footprint, teda uhlíková stopa, sa za posledné roky stal jedným z najpoužívanejších výrazov v oblasti ESG, energetiky, priemyslu aj strategického riadenia firiem. Napriek tomu sa s ním stále často pracuje zjednodušene. Mnohé organizácie si uhlíkovú stopu spájajú len s emisiami z elektriny alebo s dopravou. V skutočnosti však ide o oveľa širší koncept, ktorý zachytáva klimatický dopad organizácie, produktu, služby alebo projektu v prepočte na ekvivalent oxidu uhličitého. Ak má firma uhlíkovú stopu správne vypočítanú a interpretovanú, získava veľmi silný manažérsky nástroj. Už nejde iba o environmentálny údaj. Ide o informáciu, ktorá ovplyvňuje vzťahy so zákazníkmi, prístup k financovaniu, postavenie v dodávateľskom reťazci, investičné rozhodnutia aj schopnosť reagovať na nové regulačné požiadavky.

Téma uhlíkovej stopy sa za posledné roky posunula z dobrovoľnej reputačnej aktivity do oblasti, ktorá má priamy vplyv na financovanie, verejné obstarávanie, vzťahy v dodávateľskom reťazci aj strategické riadenie firiem. Mnohé organizácie dnes vedia uhlíkovú stopu vypočítať, no čoraz častejšie narážajú na ďalšiu otázku: je tento výpočet dostatočne dôveryhodný pre zákazníka, investora, banku, audítora alebo regulačný rámec? Práve tu vstupuje do hry carbon verification, teda odborné overenie tvrdení o emisiách skleníkových plynov.