V máji 2024 schválili európske inštitúcie prepracovanú smernicu o energetickej hospodárnosti budov (EPBD 2024/1275), ktorá zavádza nový koncept budov s nulovými emisiami (ZEB). Na Slovensku reaguje novela zákona č. 555/2005 Z. z., ktorú vláda schválila koncom apríla 2026. Podľa prehľadu Ministerstva dopravy upravuje novela definície, pridáva nové povinnosti a stanovuje termíny, kedy budú musieť byť nové budovy bez lokálnych emisií. Čo to znamená pre samosprávy, firmy a stavebný sektor? Prečo je dôležité začať riešiť energetiku budov už dnes a ako vám s tým vie pomôcť naša spoločnosť?
Čo je budova s nulovými emisiami (ZEB)?
ZEB (Zero Emission Building) je nový právny a technický štandard v EÚ. Podľa článku 2 ods. 2 smernice 2024/1275 musí mať budova s nulovými emisiami veľmi vysokú energetickú hospodárnosť a zároveň nesmie produkovať emisie oxidu uhličitého z fosílnych palív spaľovaných priamo na mieste. V praxi to znamená, že nové budovy už nebudú môcť používať kotly na zemný plyn či olej; teplo a teplú vodu musia vyrábať zo solárnych, tepelných alebo iných bezemisných zdrojov.
Podľa revidovanej EPBD sa zruší dnešný kompromisný model: budovy s triedou A0 (tzv. nZEB) už nestačí dosiahnuť kombináciou fotovoltiky a konvenčného kotla. Po novom nesmú byť v budove nainštalované žiadne zariadenia spaľujúce fosílne palivá. Pre budúcich investorov to znamená, že pri plánovaní projektu musia od začiatku počítať s bezemisnou koncepciou.
Termíny: 2026, 2028 a 2030
Smernica stanovuje kľúčové dátumy, ktoré preberá aj slovenská novela:
- Do 29. mája 2026 musia členské štáty transponovať EPBD do národnej legislatívy.
- Od 1. januára 2028 sa ZEB stane povinným štandardom pre nové verejné budovy.
- Od 1. januára 2030 budú musieť byť ZEB všetky nové budovy bez rozdielu vlastníka.
Priemerná spotreba primárnej energie bytových a nebytových budov by sa mala do roku 2030 znížiť o 16 % a nové budovy musia byť od roku 2028 (verejné) resp. 2030 (ostatné) postavené ako ZEB.
Novela zákona 555/2005 Z. z.: hlavné zmeny
Ministerstvo dopravy v sprievodnom materiáli podrobne popísalo, čo sa mení:
- Národný plán obnovy budov – zákon zavádza nový plán obnovy budov s určeným obsahom a cieľmi. Slovensko bude musieť stanoviť postup a financovanie hĺbkových renovácií pre najhoršie budovy.
- Definícia budovy s nulovými emisiami – do zákona sa vkladá definícia ZEB podľa smernice 2024/1275.
- Využívanie solárnej energie – novostavby a významne obnovované budovy musia využiť potenciál slnečného žiarenia a navrhovať sa s pripravenosťou na fotovoltiku.
- Povinné termíny – pre verejné budovy je stanovený termín navrhovať ZEB od 1. 1. 2028, pre ostatné budovy od 1. 1. 2030.
- Historické budovy – minimálne normy energetickej hospodárnosti sa začnú uplatňovať aj na pamiatkovo chránené budovy, s výnimkou budov rezortu obrany.
- Regulácia vnútornej teploty – vo všetkých nových a významne obnovovaných ZEB musí byť inštalovaná samoregulačná technika (termostaty) pre každú miestnosť. Správne nastavenie teplôt zníži spotrebu energie a zlepší komfort.
- Pasport obnovy budovy – zákon zavádza pasport obnovy. Ide o dokument, ktorý zaznamenáva postup hlbokej renovácie budovy a môže sa vypracovať súčasne s energetickým certifikátom.
- Energetické certifikáty a GWP – nová povinnosť uvádzať v energetickom certifikáte aj potenciál globálneho otepľovania (GWP). Certifikát musí byť sprístupnený aj záujemcovi o kúpu či prenájom budovy.
- Povinné solárne zariadenia – vlastníci budov budú musieť zabezpečiť zariadenia na využívanie slnečnej energie, a to pre všetky typy budov vrátane rodinných domov, administratívnych, školských či športových objektov.
- Meracie a riadiace zariadenia – vlastníci nebytových ZEB musia nainštalovať systémy na monitorovanie a reguláciu kvality vzduchu a automatické ovládanie osvetlenia.
- Nabíjacia infraštruktúra – pri nových alebo významne obnovených budovách s viac ako 5 (obytné) alebo 20 (nebytové) parkovacími miestami je nutné vybudovať infraštruktúru pre nabíjanie elektrických vozidiel a bicyklov.
- Centrálny register – zriadi sa jednotná centrálna evidencia energetických certifikátov a pasportov obnovy.
Tieto zmeny sú najväčšou úpravou zákona o energetickej hospodárnosti za posledné roky. Zavádzajú systém, ktorý prepojí projektantov, stavebné úrady, vlastníkov a správcov budov.
Čo hovorí EPBD 2024/1275?
Európska smernica je základom novely. Články 3 a 7 vyžadujú, aby členské štáty zahrnuli do národných plánov obnovy aj verejnú konzultáciu a zapojenie obcí, zraniteľných domácností a občianskej spoločnosti. Pre ľudí so zdravotným postihnutím prináša EPBD požiadavky na prístupnosť – nové i významne obnovované budovy musia riešiť bezbariérovosť.
EPBD stanovuje ZEB ako nový štandard pre všetky nové budovy a zavádza ďalšie povinnosti. Medzi kľúčové patria:
- Solar readiness – všetky nové budovy musia byť navrhnuté tak, aby sa na nich dali umiestniť fotovoltické alebo solárne termické systémy.
- Koniec dotácií na kotly – od januára 2025 musia členské štáty ukončiť dotovanie samostatných kotlov na fosílne palivá.
- Automatizácia a kvalita vnútorného prostredia – v mnohých nebytových budovách bude povinný systém automatizácie a kontroly; vo všetkých nových a významne obnovovaných budovách sa musí adresovať kvalita vnútorného prostredia.
- Hodnotenie životného cyklu – EPBD zavádza povinné zverejňovanie globálneho potenciálu otepľovania (GWP) za celý životný cyklus budovy a požaduje, aby sa od roku 2030 vykonávali whole-life carbon assessments.
Na investorov, projektantov a výrobcov stavebných výrobkov to kladie nové nároky. Budú musieť preukazovať nielen prevádzkové, ale aj vstavané emisie (embodied carbon). Smernica tiež vyžaduje, aby členské štáty nastavili ciele pre renováciu najhoršie fungujúcich budov a aby zaviedli globálne emisné limity pre nové budovy.
Dopady na samosprávy a verejný sektor
Pre mestá a obce znamená novela veľa práce. Verejné školy, úrady, kultúrne centrá, športové haly či nemocnice budú musieť spĺňať štandard ZEB už pri kolaudácii po 1. 1. 2028. Okrem moderných technológií budú musieť zabezpečiť aj solárnu pripravenosť, nabíjacie stanice pre elektromobily a monitorovanie kvality vzduchu.
Tieto investície môžu byť finančne náročné, no dlhodobo znížia prevádzkové náklady. Prípravná fáza je rozhodujúca – pasport obnovy budovy a kvalitný energetický audit pomôžu obci presne identifikovať, ktoré opatrenia sú technicky a ekonomicky najefektívnejšie. Vďaka energetickému manažmentu môže samospráva sledovať spotrebu a prispôsobiť prevádzku v reálnom čase.
Dopady na firmy, developerov a správcov budov
Firmy, developéri a správcovia budov budú riešiť podobné povinnosti od roku 2030. Nová výstavba sa musí od začiatku navrhovať ako ZEB, inak hrozí, že už o niekoľko rokov nebude spĺňať zákonné normy. Rekonštrukcie, pri ktorých sa zasahuje do energetických systémov, budú musieť dosiahnuť aspoň úroveň takmer nulovej potreby energie (A0) a, ak je to technicky možné, splniť ZEB štandard.
Pre developerské projekty to znamená zmenu prístupu k energetickému konceptu: plynové kotly a priame spaľovanie fosílnych palív už nebudú akceptovateľné. Rovnako budú musieť zabezpečiť infraštruktúru pre nabíjanie elektromobilov pri väčších parkoviskách. Financovanie obnovy budov sa pravdepodobne bude viazať na splnenie týchto požiadaviek; banky či fondy budú zaujímať údaje o energetickej hospodárnosti, uhlíkovej stope a pasporty obnovy.
Prečo začať pripravovať projekt už teraz
Hoci termíny 2028 a 2030 znejú vzdialene, komplexná príprava investičných projektov a verejných obstarávaní trvá roky. Projekty, ktoré sa budú kolaudovať po roku 2028, je rozumné počítať so ZEB už v návrhu. Dodatočné úpravy alebo výmena technológií po kolaudácii sú oveľa drahšie. Oplatí sa preto začať okamžite so zberom dát, technickým posúdením a vypracovaním podkladov.
Ako vám môžeme pomôcť?
Naša spoločnosť sa špecializuje na komplexné energetické služby. Pre nové požiadavky na budovy s nulovými emisiami ponúkame:
- energetický audit, ktorý identifikuje spotrebu energie, straty a potenciál úspor;
- energetický manažment, vďaka ktorému máte spotrebu pod kontrolou a včas odhalíte odchýlky;
- výpočet uhlíkovej stopy, ktorý pomôže sledovať emisie a pripraviť sa na požiadavky investorov či ESG reportovanie;
- pasport obnovy budov a príprava podkladov podľa najnovšej legislatívy, vrátane výpočtu GWP a návrhu hĺbkovej obnovy;
- odborné poradenstvo pri implementácii obnoviteľných zdrojov, optimalizácii vykurovania a návrhu bezemisných riešení.
Pre mestá a obce môžeme pripraviť koncepciu obnovy budov, pomôcť s administráciou dotácií, zriadiť energetický manažment a nastaviť systém sledovania spotreby. Pre developerov a firmy navrhneme energetický koncept budov, ktorý spĺňa ZEB požiadavky a maximalizuje návratnosť investície.
Najčastejšie otázky
Sú termíny 2028/2030 záväzné?
Áno, podľa smernice EPBD a slovenskej novely budú musieť všetky nové verejné budovy od 2028 a všetky nové budovy od 2030 spĺňať štandard ZEB. Transpozícia musí prebehnúť do 29. 5. 2026.
Budú sa nové povinnosti týkať aj existujúcich budov?
Štandard ZEB sa plošne netýka existujúcich budov, no pri významnej obnove musia splniť minimálne požiadavky; pamiatky budú mať časovo obmedzené výnimky.
Ako zistím, či moja budova spĺňa požiadavky?
Najlepším nástrojom je energetický audit a výpočet uhlíkovej stopy. Pomôžu zistiť, aká je energetická trieda budovy, kde sú straty a aký je potenciál zníženia emisií.
Je nutné inštalovať fotovoltiku na každej budove?
Zákon stanovuje povinnosť využiť potenciál slnečnej energie; konkrétne riešenie závisí od typu budovy, polohy a ekonomickej návratnosti.
Čo je pasport obnovy budovy?
Ide o dokument, ktorý zaznamenáva plán a priebeh hĺbkovej renovácie budovy; vypracuje ho oprávnená osoba a bude evidovaný v centrálnej databáze.
Príležitosť pre modernizáciu a úspory
Revidovaná EPBD a slovenská novela nepredstavujú len povinnosť. Sú aj veľkou príležitosťou pre energetické úspory, zníženie nákladov, zvýšenie komfortu a hodnoty nehnuteľností. Budovy s nulovými emisiami budú energeticky efektívne, pripravené na obnoviteľné zdroje, s vysokou kvalitou vnútorného prostredia a nižšou uhlíkovou stopou.
Kontaktujte nás a pripravte vaše budovy na budúcnosť bez emisií.
