V Európskej únii je využitie obnoviteľných zdrojov v sektore vykurovania riadené prísnymi cieľmi a pravidlami. Nová Smernica o OZE (nariadenie (EÚ) 2023/2413) stanovuje členským štátom viazané ciele ročného nárastu podielu obnoviteľnej energie vo vykurovaní a chlazení. V rámci legislatívy „Fit for 55“ (revízia RED) sa napríklad navrhlo viazané navýšenie o 1,1 p.b. ročne v sektore vykurovania/chladenia (článok 23 RED III). Príslušný článok 24 pre centrálne vykurovanie stanovuje indikátívne (neviazané) zvýšenie o 2,2 p.b. ročne do roku 2030. Pre dosiahnutie týchto cieľov musia štáty zavádzať opatrenia ako podpora obnoviteľných zdrojov vo výrobných zariadeniach, využívanie odpadového tepla či povinné pripájanie budov k účinným sieťam CZT.
Európska legislatíva zároveň definuje „účinné“ systémy diaľkového vykurovania. Revidovaná smernica o energetickej efektívnosti (EED) napríklad považuje efektívnym každý nový alebo zásadne zrekonštruovaný systém CZT, ak aspoň 50 % jeho tepla pochádza z obnoviteľných alebo odpadových zdrojov. Toto kritérium má od nových systémov zabezpečiť vysoký podiel OZE. Od roku 2035 budú za efektívne považované len systémy s minimálne 20 % podielom OZE v rámci celkových 50 % vplyvu obnoviteľnej energie a odpadového tepla. Európske smernice navyše uprednostňujú integráciu obnoviteľných zdrojov do budov – nové výstavby a rekonštrukcie by sa mali pripájať na účinné CZT, ak sú dostupné, aby sa zrýchlila dekarbonizácia vykurovania.
EU štatistiky ukazujú, že podiel OZE vo vykurovaní a chladení v roku 2023 dosiahol len okolo 26,2 %. Cieľom legislatívy je tento podiel systematicky zvyšovať, aby sa naplnili záväzky EÚ na dekarbonizáciu (do roku 2030 42,5 % OZE v celkovej konečnej spotrebe).
Slovenská legislatíva a regulácia
Slovensko transponovalo a dopĺňa európske požiadavky aj vlastnými pravidlami. Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore OZE a KVET upravuje podporu elektriny z biomasy aj s podmienkami pre výrobu tepla. Podľa tohto zákona smie výrobca elektriny z biomasy získať štátnu podporu len v prípade, že aspoň 30 % jeho paliva tvoria obnoviteľné zdroje a zároveň minimálne 40 % vyrobeného tepla dodá do verejného systému vykurovania. Tieto kritériá pritom priamo motivujú prevádzkovateľov teplární zvyšovať podiel biomasy v palivovej základni.
Regulátor (ÚRSO) v rámci svojej Regulačnej politiky pre obdobie 2023–2027 navrhuje ďalšie opatrenia na podporu OZE v CZT. Dôraz sa kladie na postupné zvyšovanie podielu OZE, napríklad medziročným navýšením o 1 p.b. v celkovom palivovom mixe systémov CZT. Ďalej ÚRSO počíta so sprísnením pravidiel pripájania budov (povinné pripojenie nových alebo obnovovaných objektov k účinným CZT) a zavedením prísnejších pravidiel odpojenia od siete. Ak sa do konca 2025 systém CZT nestane „účinným“ podľa kritérií (napr. nebude mať dostatočný podiel OZE), koncový odberateľ tepla sa bude môcť od tohto systému odpojiť, ak si sám zabezpečí výrobu tepla z OZE. Tieto opatrenia majú zvýšiť tlak na modernizáciu teplární a zavádzanie obnoviteľných zdrojov do CZT.
Hlavné body:
- Legislatíva podpory OZE: Zákon 309/2009 vyžaduje min. 30 % biomasy v palive a 40 % dodávky tepla pre verejnosť, aby výroba elektriny z biomasy mala nárok na podporu.
- Regulácia URSO: Opatrenia ako medziročný +1 % podiel OZE v CZT a rozšírené právo odpojenia motivujú zelenšiu výrobu tepla.
Príklady z praxe
Zvolenská tepláreň (kombinovaná výroba) – Prechod na biomasu ilustruje praktické dôsledky legislatívy. V roku 2006 tepláreň v Zvolene, ktorá do tej doby využívala uhlie a plyn, pristúpila k rekonštrukcii kotolne. Hlavným dôvodom boli sprísnené emisné limity (transponované z európskych noriem pre veľké spaľovacie zdroje), účinné od roku 2007. Modernizáciou bol na jeden kotol doplnený nový blok na spaľovanie drevnej štiepky. Po uvedení do prevádzky v roku 2008 mohla drevná štiepka nahradiť až 40 000 ton uhlia ročne, čo predstavovalo približne 30 % paliva. Projekt významne znížil emisie SO₂ (približne o polovicu) aj CO₂ (približne o 20 %) a bol čiastočne financovaný z európskych fondov (štát prispel 44 %, EÚ 51 %). Tento príklad ukazuje, že legislatívny tlak (emisné normy, podpora OZE) konkrétne motivoval investíciu do obnoviteľnej zložky v CZT.
Ďalšie mestá tento trend nasledujú. Napríklad žilinská a banskobystrická tepláreň už majú v palivovom mixe vysoké percento drevnej biomasy, aby spĺňali emisné a energetické ciele. Úsilie smeruje aj do úplne nových projektov – Košice plánujú pre CZT výstavbu geotermálnych vrtov a moderných teplární využívajúcich odpady či drevnú biomasu.
Záver
Legislatíva EÚ aj Slovenska jednoznačne smeruje k rastúcemu podielu obnoviteľných zdrojov v centrálnom vykurovaní. Smernice ako RED III zavádzajú viazané ročné ciele rastu obnoviteľného tepla a EED motivuje prevádzkovateľov CZT splniť prísne kritériá efektívnosti (vysoký podiel OZE). Slovenské predpisy toto napĺňajú cez podporu energetickej biomasy a regulácie v CZT (napr. +1 % OZE ročne). Konkrétne investície – ako prechod Zvolenčian na biomasu – potvrdzujú, že tento legislatívny rámec prináša zmeny v reálnych teplárňach a postupne znižuje závislosť CZT na fosílnych palivách.
