Komunitná energetika už dávno nie je téma len pre malé obce alebo idealistické piloty. Čoraz viac sa týka aj miest, mestských častí, príspevkových organizácií, bytových domov, škôl, športovísk, technických služieb a lokálnych podnikov, ktoré hľadajú spôsob, ako znížiť náklady na energiu, zvýšiť miestnu energetickú odolnosť a lepšie využiť vlastnú výrobu elektriny. Slovenský právny rámec dnes pozná energetické spoločenstvo aj komunitu vyrábajúcu energiu z obnoviteľných zdrojov a oba modely sú postavené na environmentálnych, hospodárskych alebo sociálnych komunitných prínosoch, nie na maximalizácii zisku.
Pre samosprávu je dôležité, že komunitná energetika nie je len o jednej strešnej fotovoltike. V praxi môže prepájať obecné alebo mestské budovy, školy, verejné osvetlenie, sociálne zariadenia, bytové domy, domácnosti, malé a stredné podniky aj nabíjacie stanice. Oficiálne materiály pre mestá a obce ju prezentujú práve ako nástroj, ktorý vie prepájať verejný a lokálny energetický dopyt s miestnou výrobou a zdieľaním elektriny.
Najväčšou chybou pri tejto téme je myslieť si, že komunitná energetika začína technológiou. V skutočnosti začína zámerom, správne zvoleným modelom, dátami o spotrebe a jasnou odpoveďou na otázku, komu má projekt priniesť úžitok. Až potom prichádzajú právna forma, výrobný zdroj, zdieľanie elektriny, financovanie a realizácia. Presne preto je užitočné rozmýšľať nad projektom v niekoľkých po sebe idúcich krokoch.
Prečo má komunitná energetika zmysel aj pre mestá, nielen pre obce
Pre menšiu obec môže byť motiváciou najmä zníženie nákladov na obecný úrad, školu alebo verejné osvetlenie. Pre mesto je spektrum motivácií širšie. Mesto môže prepájať väčší počet odberných miest, pracovať s rôznym denným profilom spotreby, zapojiť mestské organizácie, bytové domy alebo lokálnych podnikateľov a vytvárať tak robustnejší model zdieľania elektriny. Z právneho hľadiska sú obce aj vyššie územné celky medzi oprávnenými členmi energetických spoločenstiev aj komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, pričom pri komunite môžu byť členmi aj stredné podniky. To je pre mestá veľmi dôležité, lebo práve tie častejšie potrebujú širší mix partnerov a spotrebiteľov.
Zároveň platí, že komunitná energetika dáva mestu alebo obci väčší zmysel tam, kde existuje viac odberných miest s relatívne predvídateľnou spotrebou. Ak má samospráva len jeden objekt, často stačí riešenie na úrovni vlastnej výroby a vlastnej spotreby. Ak však už rieši radnicu, školy, športoviská, kultúrny dom, osvetlenie, sociálne služby alebo bytové domy, komunitný model začína byť omnoho zaujímavejší. Oficiálne informácie OKTE navyše potvrdzujú, že odberné a odovzdávacie miesta v skupine zdieľania nemusia mať rovnakého dodávateľa a nemusia byť geograficky blízko, musia však byť na území SR. To otvára priestor aj pre mestské projekty s viacerými typmi objektov.
Prvý krok: definovať, čo má projekt riešiť
Každý dobrý projekt komunitnej energetiky začína nie otázkou „koľko panelov dáme na strechu“, ale otázkou „aký problém riešime“. Pre obec to môže byť drahé verejné osvetlenie. Pre mesto môže ísť o kombináciu vysokej spotreby mestských budov, energetickej chudoby v niektorých častiach územia, snahy lepšie využiť mestské strechy alebo ambície vytvoriť lokálny model zdieľania elektriny. Zákon o energetike umožňuje energetickému spoločenstvu vykonávať výrobu, dodávku, zdieľanie, uskladňovanie, agregáciu, distribúciu elektriny, prevádzku nabíjacích staníc aj ďalšie služby súvisiace s energetickými potrebami členov. To znamená, že projekt si možno nastaviť pomerne flexibilne, ale o to dôležitejšie je na začiatku pomenovať, čo má byť jeho hlavným výsledkom.
Prakticky si má samospráva hneď na začiatku odpovedať aspoň na tieto otázky: chceme najmä znižovať náklady, zvyšovať energetickú sebestačnosť, pomôcť mestským organizáciám, pripraviť model pre bytové domy, alebo vytvoriť lokálny energetický ekosystém s úložiskom a nabíjaním? Kým na tieto otázky nie je odpoveď, je predčasné vyberať právnu formu aj technické riešenie.
Druhý krok: vybrať správny právny model
Na Slovensku má samospráva v zásade dva základné komunitné modely. Prvým je energetické spoločenstvo. Druhým je komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov. Rozdiel medzi nimi nie je len v názve. Energetické spoločenstvo je širšie a môže byť založené na výrobu elektriny, dodávku, zdieľanie, uskladňovanie, agregáciu, distribúciu elektriny, prevádzku nabíjacej stanice a ďalšie súvisiace služby. Jeho členmi môžu byť fyzické osoby, malé podniky, vyššie územné celky alebo obce v územnom obvode príslušného VÚC. Komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov je užšie viazaná na elektrinu z OZE alebo biometán, ale jej výhodou je, že medzi členmi môžu byť aj stredné podniky.
Pre menšiu obec môže byť energetické spoločenstvo vhodné, ak chce riešiť najmä vlastné obecné objekty a menší okruh členov. Pre mesto alebo širší mestský projekt býva často zaujímavejšia komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov práve preto, že umožňuje zapojiť aj stredné podniky a pracuje explicitne s obnoviteľnou výrobou. Na druhej strane, ak chce samospráva časom pracovať aj s flexibilitou, nabíjaním alebo miestnou distribúciou v širšom energetickom modeli, treba právny návrh posudzovať individuálne podľa cieľa projektu.
V oboch prípadoch platí dôležitá vec: samotné založenie právnickej osoby nestačí. SIEA priamo upozorňuje, že na právne vzťahy s účastníkmi trhu je potrebné osvedčenie podľa § 11a ods. 5 zákona o energetike, ktoré vydáva ÚRSO. Zákon zároveň uvádza, že úrad vydá osvedčenie do 30 dní na základe písomnej žiadosti, ak žiadateľ preukáže splnenie zákonných podmienok, a vedie aj verejný zoznam vydaných osvedčení. Na stránke ÚRSO je takýto verejný zoznam osvedčení dostupný.
Tretí krok: postaviť projekt na dátach, nie na dojme
Komunitná energetika bez dát sa veľmi rýchlo zmení na nepresný investičný odhad. Samospráva si preto musí ešte pred technickým návrhom zmapovať minimálne tri dátové okruhy: odberné miesta, ich spotrebu a profil spotreby. To platí rovnako pre malú obec aj pre mesto. Ak má mať projekt ekonomický zmysel, treba vedieť, ktoré odberné miesta majú denný odber, ktoré sú viac sezónne, kde je spotreba stabilná a kde kolíše. Až na tomto základe sa dá rozhodnúť, či je vhodné zdieľanie len medzi verejnými budovami, alebo aj medzi mestskými organizáciami, bytovými domami a ďalšími členmi. OKTE pri zdieľaní elektriny pracuje s odbernými a odovzdávacími miestami v skupine zdieľania a následným vyhodnocovaním zdieľania na dennej báze po štvrťhodinách. To znamená, že profil spotreby nie je okrajová téma, ale úplný základ.
V praxi by si samospráva mala pripraviť aspoň takúto pracovnú tabuľku:
| Oblasť | Čo zistiť pred návrhom projektu |
|---|---|
| Odberné miesta | počet, EIC kódy, typ odberu, napäťová hladina |
| Spotreba | ročná spotreba po objektoch a nosičoch energie |
| Profil odberu | denný, týždenný a sezónny priebeh spotreby |
| Potenciál výroby | vhodné strechy, pozemky, technický stav a orientácia |
| Budúci členovia | obec, mesto, mestské organizácie, domácnosti, MSP |
| Regulačné limity | typ merania, pripojenie, zmluvný režim, rezervovaná kapacita |
Ak sa tento krok preskočí, projekt bude síce rýchlo „na papieri“, ale bude slabý v ekonomike aj v nastavovaní pravidiel zdieľania.
Štvrtý krok: vybrať, čo sa bude zdieľať a medzi kým
Komunitná energetika nie je jedna univerzálna schéma. Môže mať veľmi jednoduchý model, keď samospráva zdieľa elektrinu medzi vlastnými odbernými miestami, alebo zložitejší model, keď sa do projektu zapájajú aj ďalší členovia. Z pohľadu OKTE je zdieľanie elektriny poskytovanie elektriny aktívnym odberateľom alebo energetickým spoločenstvom z iného dôvodu, než je predaj elektriny. Aktívny odberateľ môže zdieľať ním vyrobenú alebo uskladnenú elektrinu do iných odberných miest a zákon mu priznáva právo zdieľať elektrinu inému koncovému odberateľovi alebo energetickému spoločenstvu, ktorého je členom.
Prakticky existujú pre samosprávu tri základné projektové scenáre. Prvý je interný model medzi vlastnými objektmi. Druhý je model medzi samosprávou a jej organizáciami, napríklad školami, športoviskami, technickými službami alebo mestskou bytovou správou. Tretí je komunitný model so širším členstvom, kde sa pridávajú domácnosti, bytové domy alebo podniky. Čím širší model, tým vyššia náročnosť na právne nastavenie, koordináciu a dáta. To je presne dôvod, prečo má zmysel začať projekt niekedy menším pilotom a až potom ho rozširovať.
Piaty krok: navrhnúť technické riešenie až po zmapovaní potrieb
Technológia má prísť až po stratégii. Keď už samospráva vie, koho chce zapojiť, aké má odbery a aký je cieľ projektu, prichádza čas na technický koncept. Ten môže zahŕňať fotovoltiku, batériové úložisko, nabíjacie body, inteligentné riadenie spotreby a pri väčších projektoch aj ďalšie prvky flexibility. Zo zákona aj z praktických informácií OKTE vyplýva, že v skupine zdieľania musí byť aspoň jedna výrobňa alebo zariadenie na uskladňovanie elektriny a každé odberné alebo odovzdávacie miesto musí byť osadené priebehovým meradlom.
To je veľmi dôležité aj pre mestá. Ak napríklad mesto chce do modelu zapojiť väčší počet objektov, často sa ukáže, že projekt nie je limitovaný ani tak strechami, ale kvalitou merania, pripravenosťou odberných miest a tým, ako sa dá nakonfigurovať metodika zdieľania. OKTE pritom umožňuje prioritnú, statickú a dynamickú metodiku vyhodnotenia zdieľania, pričom výpočet sa robí denne pre každú štvrťhodinu a konfigurácia sa nastavuje aspoň jeden kalendárny deň vopred. To znamená, že aj pravidlá prerozdelenia elektriny v komunite sú technicko-obchodná téma, ktorú treba premyslieť už pri návrhu projektu.
Šiesty krok: pripraviť ekonomický model
Komunitná energetika nie je „elektrina zadarmo“. Je to model, ktorý musí mať jasnú ekonomiku. To znamená vedieť, kto investuje, kto nesie prevádzkové náklady, ako sa bude rozdeľovať prínos, ako sa bude účtovať správa systému a ako sa budú nastavovať pravidlá pre nových členov. Zákon aj metodické materiály k energetickým spoločenstvám zdôrazňujú, že hlavný účel týchto subjektov nie je tvorba zisku, ale komunitný prínos, pričom rozdelenie vytvoreného zisku je limitované. Preto je dôležité nastaviť ekonomiku projektu tak, aby nebola založená na predstave obchodnej elektrárne, ale na férovom rozdelení výhod medzi členov.
Pre samosprávu to znamená, že ekonomický model musí odpovedať minimálne na tieto otázky: bude investorom samotná obec alebo mesto, mestská firma, energetické spoločenstvo, alebo kombinácia? Budú členovia platiť vstupné, podiel na prevádzke alebo len odoberať výhodu? Ako sa bude riešiť prebytok a kto ponesie riziká pri nižšej výrobe alebo vyššej spotrebe? A napokon, aké percento prínosu ostane verejnému sektoru a aké ostatným členom? Bez týchto odpovedí je veľmi ťažké dostať projekt zo zámeru do rozhodnutia.
Siedmy krok: zvládnuť reguláciu a procesné kroky
V tomto bode sa veľa projektov spomalí. Nie preto, že by nefungovala technológia, ale preto, že nebol správne pripravený proces. Z informácií OKTE vyplýva, že pred vytvorením skupiny zdieľania treba mať nainštalovaný zdroj alebo úložisko, vybavené zmluvy s dodávateľom a distribučnou spoločnosťou, podľa výkonu zariadenia vyriešené príslušné ohlásenie alebo povolenie vo vzťahu k ÚRSO, registráciu v EDC, zmluvu o poskytovaní údajov s OKTE a spoločný súhlas na vytvorenie skupiny zdieľania. Až potom možno vytvoriť samotnú skupinu a sledovať výsledky zdieľania, ktoré sa následne premietajú do fakturácie.
Preto je pri komunitnej energetike veľmi užitočné mať projektový plán s konkrétnymi krokmi, zodpovednosťami a časovaním. Najmä mestá by túto časť nemali podceniť, pretože čím viac objektov a členov, tým väčšia procesná náročnosť. V praxi býva často dôležitejšie než samotná výstavba zdroja práve to, ako je nastavené meranie, zmluvy, EIC kódy, interné schvaľovanie a konfigurácia skupiny zdieľania.
Ôsmy krok: spustiť pilot a až potom škálovať
Pre samosprávy je veľmi rozumné začať pilotom. Nie preto, že by nevedeli spraviť väčší projekt, ale preto, že pilot umožní overiť technické, obchodné a organizačné nastavenie na menšom súbore odberných miest. Pre obec to môže byť napríklad obecný úrad, škola a kultúrny dom. Pre mesto môže ísť o administratívnu budovu, dve školy, športovisko a časť verejného osvetlenia. Ak pilot ukáže, že zdieľanie funguje, meranie je v poriadku a ekonomika dáva zmysel, až potom má zmysel pridávať ďalších členov a objekty. Tento postup je v súlade aj s tým, ako OKTE technicky nastavuje skupiny zdieľania a ich konfigurácie.
Najčastejšie chyby samospráv pri komunitnej energetike
Najčastejšou chybou je začať technológiou namiesto modelu. Druhou je podceniť rozdiel medzi energetickým spoločenstvom a komunitou vyrábajúcou energiu z obnoviteľných zdrojov. Treťou je nepočítať s tým, že na vzťahy na trhu je potrebné osvedčenie od ÚRSO a že samotné založenie právnickej osoby nestačí. Štvrtou je postaviť projekt bez kvalitných dát o spotrebe a bez štvrťhodinového pohľadu na odberné miesta. A piatou je myslieť si, že komunitná energetika je automaticky vhodná len pre malé obce. Práve mestá často vedia vytvoriť silnejší a stabilnejší model, pretože majú viac odberných miest, viac typov členov a väčšiu možnosť kombinovať spotrebu v čase.
Komunitná energetika je pre obec aj mesto zaujímavá vtedy, keď nie je chápaná len ako technologický projekt, ale ako lokálny energetický model. Začína sa správne pomenovaným cieľom, pokračuje výberom vhodnej právnej formy, zberom dát, návrhom členstva a technického konceptu, prípravou ekonomiky a zvládnutím regulačných krokov. Slovenský rámec dnes už umožňuje energetické spoločenstvá aj komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov, zdieľanie elektriny má funkčný proces cez OKTE a ÚRSO vedie verejný zoznam osvedčení. To znamená, že téma už nie je len teoretická. Rozhodovať bude najmä to, ako dobre si samospráva pripraví projekt od zámeru po realizáciu.
Chcete pripraviť komunitnú energetiku pre obec alebo mesto tak, aby projekt nestál len na všeobecnom zámere, ale na reálnych dátach, správnom modeli a zvládnuteľnom postupe?
Pomôžeme vám nastaviť projekt od úvodného zámeru, cez výber vhodného modelu a technicko-ekonomický návrh, až po prípravu podkladov pre realizáciu a zdieľanie elektriny.
Vyplňte kontaktný formulár a radi s vami prejdeme ďalší postup.
