Kedy sa vykonáva termovízne meranie? Termovízne meranie je veľmi citlivá diagnostická metóda, ktorej presnosť je priamo závislá od vonkajších podmienok. Na rozdiel od bežnej vizuálnej obhliadky nie je možné termovíziu vykonávať kedykoľvek počas roka bez ohľadu na počasie a teplotu. Aby boli výsledky merania správne, porovnateľné a odborne použiteľné, musia byť splnené presne definované teplotné a klimatické podmienky.
Najdôležitejším faktorom pri termovíznom meraní je teplotný rozdiel medzi interiérom a exteriérom. Práve tento rozdiel umožňuje jasne identifikovať tepelné straty, tepelné mosty a netesnosti obálky budovy.
Kedy sa vykonáva termovízne meranie?
Základná podmienka – teplotný rozdiel
Aby termovízna kamera dokázala spoľahlivo zobraziť tepelné toky, musí existovať dostatočný rozdiel medzi vnútornou a vonkajšou teplotou.
Za minimálny teplotný rozdiel sa považuje
- aspoň 10 °C medzi interiérom a exteriérom
Pre kvalitné a jednoznačné výsledky sa odporúča
- 15 až 20 °C rozdiel teplôt
Čím je teplotný rozdiel vyšší, tým sú tepelné anomálie na snímkach výraznejšie a lepšie čitateľné.
Optimálna vonkajšia teplota pre termovízne meranie
Termovízne meranie obálky budov sa vykonáva najčastejšie v chladnom období roka. Dôvodom je prirodzený veľký rozdiel medzi vnútornou vykurovanou teplotou a vonkajším prostredím.
Za ideálne podmienky sa považuje, ak
- vonkajšia teplota klesne pod +5 °C
Veľmi dobré podmienky sú pri
- 0 °C a nižšie
Výborné a jednoznačné výsledky sa dosahujú pri
- –5 °C až –10 °C
Pri týchto teplotách sú tepelné straty jasne viditeľné a výsledky merania majú vysokú výpovednú hodnotu.
Prečo sa termovízia nevykonáva pri vyšších teplotách
Ak je vonkajšia teplota príliš vysoká, rozdiel medzi interiérom a exteriérom je nedostatočný a termovízne snímky môžu byť zavádzajúce.
Termovízne meranie nie je vhodné, ak
- vonkajšia teplota je nad +10 °C
- budova nie je vykurovaná
- teplotný rozdiel je menší než 10 °C
V takýchto podmienkach nie je možné spoľahlivo rozlíšiť, či je teplotná anomália spôsobená skutočnou poruchou alebo len krátkodobým vplyvom prostredia.
Vnútorná teplota počas merania
Rovnako dôležitá ako vonkajšia teplota je aj teplota v interiéri. Budova musí byť v čase merania štandardne vykurovaná.
Odporúčaná vnútorná teplota
- 20 až 22 °C pri obytných budovách
- stabilná teplota aspoň 24 až 48 hodín pred meraním
Ak sa budova krátko pred meraním nevykurovala alebo bola vykurovaná nerovnomerne, výsledky môžu byť skreslené.
Najvhodnejšie obdobie roka
Na základe teplotných podmienok je možné presne určiť ideálne obdobie pre termovízne meranie obálky budov.
Najvhodnejšie obdobie
- neskorá jeseň
- zima
- skorá jar
Typicky ide o obdobie
- od novembra do marca
V tomto období je prirodzene zabezpečený dostatočný teplotný rozdiel bez nutnosti umelých zásahov.
Denná doba vhodná na meranie
Okrem ročného obdobia zohráva významnú úlohu aj denný čas. Slnečné žiarenie môže výrazne ovplyvniť povrchové teploty a skresliť výsledky.
Termovízne meranie sa vykonáva
- v noci alebo skoro ráno
- prípadne za úplnej oblačnosti
Nevhodné je meranie
- na priamom slnku
- krátko po západe slnka pri akumulovanom teple
Ideálny stav je, keď povrch budovy nie je ovplyvnený slnečným žiarením minimálne niekoľko hodín.
Vplyv poveternostných podmienok
Správne termovízne meranie vyžaduje stabilné počasie. Niektoré poveternostné javy môžu výsledky výrazne znehodnotiť.
Nevhodné podmienky
- dážď alebo sneženie
- hmla
- silný vietor
- mokré povrchy
Vietor ochladzuje povrch konštrukcií a môže vytvárať falošné teplotné rozdiely. Z tohto dôvodu sa meranie vykonáva len pri slabom alebo žiadnom vetre.
Kedy sa vykonáva termovízia technických zariadení
Pri termovíznom meraní technických zariadení neplatia rovnaké teplotné limity ako pri obálke budov. Rozhodujúca je prevádzka zariadenia.
Termovízia technológií sa vykonáva
- počas bežnej prevádzky
- pri menovitom zaťažení
- nezávisle od vonkajšej teploty
Ide najmä o
- elektrické rozvádzače
- vykurovacie systémy
- rozvody tepla
- technologické zariadenia
Tu je cieľom identifikovať prehrievanie, poruchy a nerovnomerné zaťaženie.
Rozdiel medzi zimným a letným meraním
Najčastejšie sa vykonáva tzv. zimná termovízia, keď teplo uniká z interiéru von.
Existuje aj letná termovízia, ktorá sa používa
- na posúdenie prehrievania budov
- pri hodnotení účinnosti chladenia
- na kontrolu solárnych ziskov
Letná termovízia má však iný metodický postup a nižšiu presnosť pri hodnotení tepelných strát.
Zhrnutie ideálnych podmienok pre termovízne meranie
Ideálne podmienky možno zhrnúť nasledovne
- vonkajšia teplota pod +5 °C
- teplotný rozdiel minimálne 10 °C
- stabilne vykurovaný interiér
- žiadne priame slnečné žiarenie
- suché povrchy
- slabý alebo žiadny vietor
Význam správne zvoleného termínu merania
Správne načasovanie termovízneho merania je rozhodujúce pre kvalitu výstupu. Meranie vykonané pri nevhodných teplotách môže viesť k nesprávnym záverom a zbytočným investíciám.
Odborne realizované termovízne meranie pri vhodných teplotných podmienkach
- poskytuje presné a preukázateľné výsledky
- umožňuje správne rozhodovanie
- slúži ako kvalitný podklad pre energetický audit
- pomáha efektívne plánovať obnovu budov
Termovízia nie je len o technike, ale najmä o správnom načasovaní a dodržaní fyzikálnych princípov, na ktorých je celé meranie založené.
Máte záujem o termovízne meranie?
