Corporate Sustainability Due Diligence Directive (CSDDD) – smernica EÚ o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti – prináša od júla 2024 zásadné zmeny v oblasti transparentnosti dodávateľských reťazcov a firemnej udržateľnosti. Pre manažérov to znamená nové povinnosti integrovať due diligence do obchodných stratégií a riadenia rizík naprieč celým hodnotovým reťazcom. V tomto článku vysvetľujeme význam a dopady CSDDD na dodávateľské reťazce, vrátane nových regulačných požiadaviek, dôrazu na ľudské práva a životné prostredie, zvýšeného tlaku na monitoring dodávateľov, praktických dôsledkov pre firmy a prínosov aktívneho prístupu k tejto smernici.
Nové regulačné požiadavky od júla 2024
CSDDD vstúpila do platnosti 25. júla 2024 po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Ide o prelomovú legislatívu v rámci Európskej zelenej dohody, ktorá zakotvuje povinnú náležitú starostlivosť v oblasti udržateľnosti. Veľké podniky (s viac ako 1000 zamestnancami a nad 450 mil. € obratom) a porovnateľné zahraničné firmy s významnými aktivitami v EÚ teraz musia identifikovať a riešiť nepriaznivé vplyvy na ľudské práva a životné prostredie vo svojich vlastných prevádzkach aj naprieč globálnymi hodnotovými reťazcami. Smernica teda pokrýva celý dodávateľský reťazec – od ťaženia surovín až po distribúciu produktu – a mení doterajší dobrovoľný prístup k udržateľnosti na záväznú právnu povinnosť.
Hoci CSDDD nadobudla účinnosť už v roku 2024, členské štáty majú približne dva roky na transpozíciu do národných zákonov a samotné povinnosti sa budú zavádzať postupne. Firmy by však nemali čakať – táto smernica predstavuje „shift“ v korporátnej zodpovednosti, ktorú je potrebné aktívne zakomponovať do firemných stratégií už teraz. Nové pravidlá požadujú napríklad aj vypracovanie plánu prechodu na klimatickú neutrálnosť (pre veľké spoločnosti), zavedenie mechanizmov pre sťažnosti (grievance mechanism) a zapojenie všetkých stakeholderov do due diligence procesu. Cieľom je zosúladiť podnikateľské aktivity s cieľmi Parížskej dohody a zabezpečiť, že podniky integrujú udržateľnosť do svojho jadra – od stratégie až po každodenné operácie.
Dôraz na ľudské práva a environmentálnu zodpovednosť v reťazci
CSDDD kladie mimoriadny dôraz na ochranu ľudských práv a životného prostredia v celom dodávateľskom reťazci. Firmy majú predchádzať a zmierňovať negatívne sociálne a environmentálne dopady svojho podnikania, vrátane praktík svojich dodávateľov a obchodných partnerov. To zahŕňa prevenciu javov ako je nútená a detská práca, neprimerané pracovné podmienky, či environmentálne škody typu odlesňovanie, nadmerné emisie a znečistenie vôd. Kým doteraz existovali najmä dobrovoľné usmernenia (napr. OSN Guiding Principles či OECD Guidelines), CSDDD tieto etické a environmentálne princípy povyšuje na právne záväzné požiadavky.
Pre manažérov to znamená prevziať zodpovednosť za celý hodnotový reťazec – nielen za vlastnú firmu, ale aj za vplyvy subdodávateľov, výrobcov surovín a ďalších partnerov. „Reťazová zodpovednosť“ je kľúčový koncept: ak kdekoľvek v reťazci dochádza k porušovaniu ľudských práv či ekologickým prehreškom, veľká spoločnosť na vrchole reťazca môže niesť následky. Smernica tak reaguje na realitu, že najväčšie riziká porušení sa často skrývajú u nepriamych dodávateľov a v rozvojových krajinách. CSDDD prináša jednotný rámec v celej EÚ, čím odstraňuje roztříštenosť národných úprav a vytvára rovnaké podmienky pre všetky firmy na trhu. Súčasne posilňuje globálne štandardy – očakáva sa, že sa stane vzorom aj mimo Európy pre povinnú ochranu ľudských práv a životného prostredia v biznise.
Tlak na manažment rizík, monitoring dodávateľov a transparentnosť
Pre firmy znamená CSDDD nutnosť výrazne posilniť manažment rizík a monitoring dodávateľov. Due diligence dodávateľského reťazca už nemôže byť jednorazová aktivita – vyžaduje sa priebežné a systematické vyhľadávanie rizík v celej sieti dodávateľov. Manažéri musia zaviesť procesy pravidelného hodnotenia rizík (napr. riziko porušenia pracovných práv či ekologických havárií), aktualizovať mapovanie dodávateľskej siete a identifikovať tzv. hotspots – oblasti či dodávateľov s najvyšším rizikom. Aktívny monitoring dodávateľov sa stáva nevyhnutnosťou: zahŕňa to auditovanie výrobcov, požiadavky na seba-hodnotenia zo strany dodávateľov, využívanie nezávislých certifikácií a v neposlednom rade budovanie užších vzťahov so strategickými dodávateľmi. Proaktívny prístup k dodávateľom je kľúčový, čo zdôrazňuje aj samotná smernica – vyžaduje zmysluplné zapojenie dodávateľov a ďalších stakeholderov do celého procesu due diligence.
Ďalšou dôležitou požiadavkou je transparentné reportovanie a komunikácia výsledkov due diligence. CSDDD prikazuje firmám verejne informovať o svojich aktivitách náležitej starostlivosti – napríklad zverejniť politiky a opatrenia prijaté na identifikáciu a prevenciu rizík. Táto transparentnosť dodávateľského reťazca má viacero prínosov: zvyšuje zodpovednosť firiem (sú braní na zodpovednosť nielen za vlastné konanie, ale aj za konanie svojich dodávateľov), posilňuje dôveru spotrebiteľov (zákazníci čoraz viac vyžadujú etické a udržateľné produkty a ocenia firmy otvorene komunikujúce o pôvode a výrobe) a zvyšuje dôveru investorov (investori sledujú ukazovatele ESG a transparentné údaje im umožňujú lepšie vyhodnotiť udržateľnosť firmy).
Na druhej strane, dosiahnuť takúto úroveň transparentnosti nie je triviálne. Mnohé firmy dodnes nemajú prehľad o subdodávateľoch druhého či tretieho stupňa – podľa prieskumov takmer polovica firiem nemá viditeľnosť za hranicu priamych dodávateľov. Dodávateľské údaje bývajú roztrieštené, nekonzistentné a považované za citlivé obchodné tajomstvo. CSDDD vytvára tlak na prelomenie týchto bariér: firmy budú musieť investovať do systémov pre zber a správu dát o dodávateľoch, štandardizovať údaje a možno zvažovať aj platformy na zdieľanie informácií v rámci odvetvia. Bez širšej transparentnosti by totiž splnenie due diligence bolo náročné aj nákladné. Regulácia tak nepriamo podporuje digitalizáciu a dátovú integritu v supply chain manažmente – mnohé podniky už zvažujú nasadenie špecializovaných ESG softvérových nástrojov na monitorovanie dodávateľských rizík a reporting.
Výzvy a praktické dôsledky pre podniky
Implementácia CSDDD prináša firmám viacero výziev v rámci interných procesov aj v spolupráci s partnermi. Organizačne si to vyžaduje zavedenie nových mechanizmov riadenia – pravdepodobne vzniknú tímy alebo pozície zodpovedné za supply chain due diligence, často v rámci oddelenia rizík, compliance alebo udržateľnosti. Bude potrebné vytvoriť alebo aktualizovať interné smernice a kódexy správania, ktoré jasne určia štandardy (napr. nulová tolerancia voči porušovaniu ľudských práv, environmentálne normy pre dodávateľov). Tieto princípy sa potom musia zmluvne premietnuť do vzťahov s dodávateľmi – v praxi revízia dodávateľských zmlúv, zakotvenie klauzúl o súlade s kódexom správania a možných sankciách za nedodržanie. Firmy budú musieť školiť nákupcov a manažérov dodávateľského reťazca, aby dokázali identifikovať rizikové signály a viesť dialóg s dodávateľmi o zlepšení podmienok.
Nemalou výzvou je aj zhromažďovanie a overovanie dát. Manažéri budú čeliť otázke: do akej miery vieme dôverovať informáciám od dodávateľov? Bude nutné nastaviť si procesy na krížovú kontrolu (napr. kombinácia self-assessment dotazníkov s nezávislými auditmi a certifikátmi). Pre menších dodávateľov môže byť ťažké splniť nové požiadavky na reporting či investovať do potrebných zlepšení – veľké firmy tak možno budú musieť poskytovať pomoc a budovať kapacity svojich partnerov (napr. tréningy pre dodávateľov, zdieľanie know-how o bezpečnosti práce či environmentálnych postupoch). Tým sa môže z krátkodobého hľadiska zvýšiť nákladové zaťaženie a administratíva. Európska komisia odhaduje, že firmy ponesú dodatočné náklady spojené so zavedením due diligence procesov a úpravou svojich reťazcov. Na druhej strane však jednotný rámec znižuje dlhodobú neistotu a odstraňuje duplicitu rôznych národných požiadaviek.
Praktické dôsledky pocítia aj dodávatelia: tí, ktorí nebudú schopní alebo ochotní sa prispôsobiť novým štandardom, môžu prísť o kontrakty. Smernica priamo uvádza možnosť ukončiť spoluprácu s nevyhovujúcim partnerom ako krajné riešenie po zlyhaní nápravných opatrení. To kladie dôraz na partnerstvo – namiesto jednorazového tlaku budú úspešné firmy tie, ktoré s dodávateľmi aktívne spolupracujú na zlepšeniach. Výzvou je aj samotná komplexnosť globálnych reťazcov: mnohé odvetvia (elektronika, odevy, automobilový priemysel) majú dodávateľskú sieť rozvetvenú do desiatok krajín. Získavať spoľahlivé údaje naprieč toľkými stupňami je komplikované a niekedy narazí aj na legislatívu (napr. ochranu údajov, obmedzenia v niektorých krajinách). CSDDD však neakceptuje nevedomosť ako ospravedlnenie – firmy budú musieť vynaložiť primerané úsilie (tzv. best efforts) na preskúmanie aj vzdialenejších článkov reťazca.
Nižšie uvádzame sumár základných povinností a odporúčaných postupov, ktoré by si manažéri mali osvojiť pre splnenie požiadaviek CSDDD:
- Identifikácia a riadenie rizík: Zmapovať celý hodnotový reťazec a identifikovať riziká v oblasti ochrany ľudských práv a životného prostredia, tak vo vlastnej firme, ako aj u dodávateľov. Zahrnúť tieto riziká do interných politík a systémov manažmentu rizík. Priebežne vyhodnocovať pravdepodobnosť a závažnosť rizík a podľa toho určovať priority opatrení.
- Zapojenie stakeholderov: Zapojiť všetky zainteresované strany do procesu due diligence – interných (zamestnanci, vedenie) aj externých (dodávatelia, lokálne komunity, odbory či neziskové organizácie). Konzultovať s nimi pri identifikácii rizík a navrhovaní nápravných opatrení. Budovať partnerské vzťahy s dodávateľmi, namiesto čisto transakčného prístupu.
- Transparentná komunikácia: Transparentne komunikovať o prijatých opatreniach náležitej starostlivosti a výsledkoch due diligence procesu. V praxi to znamená pravidelne zverejňovať správy či kapitoly v rámci výročných správ o udržateľnosti, kde firma otvorene informuje o zistených rizikách a čo urobila pre ich riešenie. Táto otvorenosť pomáha budovať dôveru a zároveň plní regulatorné požiadavky na reportovanie.
- Mechanizmy nápravy: Zabezpečiť mechanizmus nápravy pre prípad, že napriek úsiliu dôjde k škodám. Smernica vyžaduje, aby firmy mali postupy na odškodnenie alebo nápravu obetí porušení (napr. kompenzácie, nápravné plány u dodávateľa, spolupráca s miestnymi orgánmi). Dôležitou súčasťou je aj interný oznamovací kanál (whistleblowing) a proces spravodlivého posúdenia sťažností od zamestnancov či dotknutých osôb.
- Kódex správania a audity: Zaviesť kódex správania pre dodávateľský reťazec – dokument definujúci etické, sociálne a environmentálne štandardy, ktoré firma a jej obchodní partneri musia dodržiavať. Tento kódex distribuovať všetkým dodávateľom a vyžadovať formálne prijatie zo strany partnerov. Súbežne nastaviť mechanizmy overovania dodržiavania – či už prostredníctvom pravidelných auditov, certifikačných schém alebo digitálneho monitoringu. V prípade zistenia porušení trvať na náprave; ak dodávateľ opakovane zlyhá, pristúpiť k postupnému ukončeniu spolupráce ako krajnému riešeniu.
Prínosy aktívneho prístupu k CSDDD pre reputáciu a konkurencieschopnosť
Hoci implementácia CSDDD prináša náklady a výzvy, proaktívny prístup k splneniu týchto požiadaviek môže firme priniesť významné benefity. V prvom rade ide o ochranu a budovanie reputácie. Spoločnosť, ktorá sa stavia čelom k problematike ľudských práv a udržateľnosti, bude vnímaná ako dôveryhodnejšia a zodpovednejšia. V ére informovaných zákazníkov môže byť silná reputácia v oblasti etiky konkurenčnou výhodou – zákazníci sú lojálnejší značkám, ktoré konajú v súlade s ich hodnotami. Naopak, firmy, ktoré by CSDDD ignorovali, riskujú reputačné škody pri odhalení káuz vykorisťovania či ekologických havárií u dodávateľov. V digitálnej dobe sa také správy šíria rýchlo a môžu odradiť zákazníkov aj obchodných partnerov.
Ďalším prínosom aktívneho prístupu je zvýšená konkurencieschopnosť a odolnosť firmy. Systémový manažment rizík v dodávateľskom reťazci vedie k menšiemu počtu prekvapení – firma je lepšie chránená pred výpadkami dodávok (napr. kvôli zatvoreniu továrne z dôvodu porušenia predpisov), pred právnymi sankciami aj pred finančnými stratami z investícií do neudržateľných zdrojov. Európska komisia vyzdvihuje, že dôsledné dodržiavanie CSDDD zlepšuje riadenie rizík, zvyšuje odolnosť podnikov a tým aj ich dlhodobú konkurencieschopnosť. Firmy, ktoré majú prehľad o svojich dodávateľoch a aktívne s nimi riešia potenciálne problémy, sú schopné rýchlejšie reagovať na krízy či prerušenia (napríklad nájsť alternatívne zdroje pri neočakávaných udalostiach) a zároveň ťažiť z lepších vzťahov – dodávatelia sú ochotnejší spolupracovať, ak cítia partnerský prístup a férové zaobchádzanie.
Z pohľadu investorov a partnerov môže byť silná stratégia v oblasti due diligence taktiež lákadlom. Stále viac investorov začleňuje ESG kritériá do svojich rozhodnutí; firmy, ktoré spĺňajú prísne požiadavky CSDDD, budú pre nich atraktívnejšie ako investícia s nižším rizikom právnych problémov a udržateľnejším profilom. Podobne aj pri verejných obstarávaniach či tendroch môžu mať spoločnosti s preukázateľne udržateľným dodávateľským reťazcom výhodu – nejedna vláda či korporácia preferuje dodávateľov, ktorí nebudú zdrojom potenciálneho škandálu. Proaktívny prístup tiež podporuje inovácie: tlak na udržateľnosť motivuje hľadať nové riešenia (napr. ekologickejšie materiály, efektívnejšie výrobné procesy), čo môže viesť k technologickému náskoku. V neposlednom rade, dôraz na etiku a udržateľnosť ocenia aj zamestnanci – najmä mladšie generácie uprednostňujú pracovať pre firmy, ktorým záleží na spoločenskom dopade. Aktívne plnenie CSDDD teda prispieva aj k lojálnosti zamestnancov a jednoduchšiemu náboru talentov.
Zhrnutie: Smernica CSDDD predstavuje nový štandard pre manažment dodávateľských reťazcov z pohľadu udržateľnosti, ľudských práv a etiky. Pre manažérov firiem to znamená posun od reaktívneho riešenia problémov k proaktívnej správe rizík, dôslednému monitoringu dodávateľov a otvorenej komunikácii. Napriek počiatočným výzvam môže byť tento posun prínosom – firmy, ktoré sa včas adaptujú, získajú náskok v reputácii, dôvere zákazníkov aj v dlhodobej konkurencieschopnosti. Naopak, ignorovanie týchto trendov môže viesť k právnym postihom (v extrémnom prípade hrozili pokuty až do výšky 5 % celosvetového obratu firmy, hoci v aktualizáciách sa systém sankcií ešte vyvíja) a k strate dôvery trhu. Aktívny prístup k CSDDD nie je len o splnení regulačnej povinnosti – ide o príležitosť posilniť firemnú udržateľnosť a pripraviť podnik na ekonomiku budúcnosti, kde sú transparentné a udržateľné dodávateľské reťazce novým štandardom.
