CBAM (Carbon Border Adjustment Mechanism), po slovensky často nazývaný aj uhlíkové clo či uhlíková daň, je nová regulácia EÚ, ktorá zásadne ovplyvní podniky dovážajúce tovar s vysokou uhlíkovou stopou. Ide o mechanizmus, ktorým EÚ zrovnáva podmienky pre domácich výrobcov a dovozcov z tretích krajín tým, že na hraniciach Únie ukladá emisné poplatky za CO₂ obsah v tovare. Táto téma už rezonuje v podnikateľských kruhoch – viaceré konzultačné spoločnosti a odborné portály o CBAM napísali články, zväčša so základným vysvetlením pravidiel. My však pôjdeme o krok ďalej: v tomto článku detailne rozoberieme, čo CBAM znamená, aké konkrétne dopady bude mať na slovenské firmy (najmä dovozcov z krajín mimo EÚ) a ako sa na nové pravidlá pripraviť.
Čo je CBAM a prečo EÚ zavádza uhlíkové clo?
CBAM (mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach) je nástroj environmentálnej politiky EÚ, ktorého cieľom je prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Európska únia prijala tieto ambiciózne ciele v rámci Európskej zelenej dohody (European Green Deal) a balíka opatrení Fit for 55. Uhlíkové clo (CBAM) je jedným z kľúčových opatrení, ktoré majú zabrániť tzv. úniku uhlíka – situácii, keď sa výroba z energeticky náročných odvetví presúva mimo EÚ do krajín s laxnejšími klimatickými pravidlami. Inak povedané, CBAM má zabezpečiť, že dovážané výrobky ponesú obdobné náklady za uhlík ako tie, ktoré znášajú európski výrobcovia v rámci systému obchodovania s emisiami (EU ETS).
Ako funguje CBAM? Pri výrobe v EÚ musia producenti kupovať emisné kvóty EU ETS za svoje emisie CO₂. Výrobcovia mimo EÚ takú povinnosť často nemajú, čo by im pri dovoze do Únie dávalo neférovú cenovú výhodu. CBAM preto pri dovoze zavádza poplatok – tzv. uhlíkové clo – vo výške, akú by dovážaný tovar zaplatil, keby bol vyrobený za európskych podmienok (s cenou uhlíka podľa EU ETS). Ak výrobca v tretej krajine už nejakú cenu uhlíka platí (napr. v domácom systéme emisných povoleniek), táto sa odpočíta, aby nedochádzalo k dvojitému zdaneniu. Mechanizmus tak motivuje zahraničných producentov znižovať emisie a vyrovnáva konkurenčné prostredie, aby ekologickejšie (ale drahšie) európske výrobky neboli znevýhodnené lacným, no uhlíkovo náročným dovozom.
Schematické znázornenie princípu CBAM: dovozcovia musia po novom uhrádzať poplatok za emisie CO₂ obsiahnuté v dovážanom tovare, čím sa vyrovnáva rozdiel medzi európskou a zahraničnou výrobou.
Ktoré tovary a odvetvia spadajú pod uhlíkové clo CBAM?
V úvodnej fáze sa CBAM vzťahuje na vybrané sektory s najvyššími emisiami a rizikom úniku uhlíka. Konkrétne ide o dovoz nasledujúcich výrobkov (a niektorých ich vstupov či polotovarov):
- Cement (hydraulické a portlandské cementy a pod.)
- Elektrická energia
- Hnojivá (napríklad dusíkaté hnojivá)
- Hliník (vrátane výrobkov z hliníka ako plechy, profily, sudy apod.)
- Železo a oceľ (vrátane výrobkov z nich, napr. rúr, plechoviek, skrutiek)
- Vodík
Tieto odvetvia boli vybrané, pretože ich výroba je veľmi náročná na fosílne palivá a emituje veľké množstvo CO₂. Zoznam nie je konečný – očakáva sa, že v budúcnosti sa mechanizmus CBAM rozšíri aj na ďalšie sektory a následné produkty. Momentálne však uhlíkové clo nepostihuje napríklad textil, elektroniku či iné odvetvia s nižšou uhlíkovou stopou, takže väčšina bežného dovozu ostáva bez zmeny.
Výnimky: CBAM sa netýka dovozov z krajín, ktoré majú s EÚ prepojený systém obchodovania s emisiami alebo obdobné uhlíkové poplatky – aktuálne napríklad Nórsko, Island, Lichtenštajnsko či Švajčiarsko. Tiež sa neuplatňuje pri veľmi malých zásielkach (do hodnoty 150 €) a do budúcna sa zvažuje aj oslobodenie malých dovozcov, ktorí dovezú menej než 50 ton tovaru ročne – takýchto dovozcov je približne 90 %, avšak predstavujú len 1 % viazaných emisií. Cieľom je znížiť administratívnu záťaž pre drobných podnikateľov, no pre stredné a veľké firmy bude CBAM nekompromisne platiť.
Povinnosti pre firmy: ako CBAM funguje v praxi
Z pohľadu firmy sa mechanizmus CBAM prejaví ako nová vrstva administratívnych povinností a poplatkov pri dovoze. Realizácia prebehne v dvoch fázach:
- Prechodné obdobie 2023–2025: Od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2025 musia dovozcovia začať plniť nové oznamovacie povinnosti o svojich dovozoch a ich uhlíkovej stope. V tejto fáze ešte nemusia platiť finančné poplatky za emisie v tovare – cieľom je “učiť sa” a zbierať dáta. Firmy dovážajúce tovar spadajúci pod CBAM musia štvrťročne podávať správy o dovoze za uplynulý štvrťrok, a to vždy do jedného mesiaca po konci štvrťroka. Správa obsahuje množstvo dovezeného tovaru, obsah emisií CO₂ (priamych aj nepriamych) na jednotku tovaru a informáciu, či výrobca v krajine pôvodu platil nejaké emisné poplatky (cenu uhlíka). Tieto údaje je potrebné zasielať cez nový prechodný register CBAM spravovaný Ministerstvom životného prostredia SR. Upozorňujeme, že nesplnenie oznamovacej povinnosti je postihnuteľné pokutami – firmy by ju preto nemali brať na ľahkú váhu, aj keď zatiaľ nejde o priame platby.
- Ostrá fáza od 1. januára 2026: Po skončení prechodného obdobia pribudne k reportovaniu aj finančná povinnosť – dovozcovia budú musieť nakupovať tzv. certifikáty CBAM (v podstate uhlíkové povolenky na dovoz) podľa množstva emisií obsiahnutých v tovare. Každá tona CO₂ v importe tak bude spoplatnená cenou podľa aktuálnej ceny emisnej kvóty v EÚ. Systém bude fungovať podobne ako ETS: firma si nakúpi dostatok certifikátov CBAM a následne do 31. mája každý rok podá výročné vyhlásenie, v ktorom uvedie celkové dovezené emisie za predošlý rok a odovzdá ekvivalentné množstvo certifikátov. Ak preukáže, že časť emisií už bola zdanená v krajine pôvodu, o toľko sa znižuje jej nákupná povinnosť. Do ostrého režimu tiež skončí postupné poskytovanie bezplatných kvót európskym výrobcom – od roku 2034 bude systém plne zrovnaný, bez výnimiek.
Okrem reportovania a nákupu povoleniek čaká firmy aj jednorazová povinnosť registrácie: každý dovozca bude musieť získať status schváleného deklaranta CBAM. Colné orgány totiž od roku 2025 neumožnia dovoz tovaru podliehajúceho uhlíkovému clu nikomu, kto nebude v registri schválených deklarantov. Na Slovensku bude tento status udeľovať MŽP SR od mája 2025. Registrácia zabezpečí, že dovozca je pripravený plniť si povinnosti v rámci CBAM a colníci ho budú ako takého evidovať.
Nasledujúca tabuľka prehľadne zhrňuje hlavné povinnosti CBAM pre firmy a ich dopad:
| Povinnosť v rámci CBAM | Dopad na firmu (čo treba urobiť) |
| Registrácia deklaranta CBAM | Registrovať sa u príslušného orgánu (MŽP SR) ako schválený deklarant CBAM najneskôr pred začiatkom ostrej fázy (2025). Bez registrácie nebude dovoz možný. |
| Monitorovanie emisií v tovare | Zaviesť interné procesy alebo IT systémy na výpočet viazaných emisií CO₂ v dovážanom tovare. Potrebné je zbierať údaje od dodávateľov o emisiách pri výrobe (priame aj nepriame emisie z energií). |
| Štvrťročné reportovanie (2023–25) | Každý štvrťrok vypočítať a nahlásiť cez systém CBAM objem dovezeného tovaru a jeho uhlíkové emisie za dané obdobie. Termín je do konca mesiaca po štvrťroku. Za nesplnenie hrozia sankcie. |
| Nákup CBAM certifikátov (od 2026) | Priebežne nakupovať certifikáty za každú tonu CO₂ obsiahnutú v dovoze. Cena certifikátu sa bude odvíjať od cien uhlíka v EÚ (ETS). Táto povinnosť zvýši náklady na dovoz – treba ju premietnuť do finančných plánov a cien produktov. |
| Výročné vyhlásenie a vyrovnanie | Každý rok do 31. mája podať výhlásenie za predchádzajúci rok, kde firma uvedie celkové dovezené emisie a odovzdá ekvivalentné množstvo certifikátov. Ak má prebytok/nedostatok certifikátov, musí to vyrovnať (dokúpiť alebo prebytok prepadne). |
Ako je zrejmé, CBAM predstavuje významnú administratívnu aj finančnú záťaž. Pre firmy to znamená naštudovať nové pravidlá, preškoliť zamestnancov, zaviesť meranie emisií v dodávateľskom reťazci a v neposlednom rade pripraviť sa na zvýšenie nákladov pri dovoze dotknutých komodít.
Aký dopad bude mať CBAM na slovenské firmy?
Pre mnohé slovenské podniky, najmä tie, ktoré dovážajú suroviny alebo materiály z krajín mimo EÚ, prinesie CBAM viacero konkrétnych dopadov:
- Zvýšenie nákladov na dovoz: Dovážate oceľ z Ukrajiny, Turecka alebo Číny, prípadne hnojivá z Ruska alebo Indie? Pripravte sa, že od 2026 sa váš dovoz predraží o uhlíkové certifikáty. Výrobcovia v mnohých tretích krajinách dnes neplatia za emisie pri výrobe, takže k cene ich produktov sa po novom priráta clo podľa obsahu uhlíka. Navyše sa zohľadnia aj emisie z dopravy dovážaného tovaru – dovážať napríklad oceľ z Ázie tak bude zaťažené vyšším poplatkom než dovoz od bližšieho suseda. Pre slovenské firmy to znamená prehodnotiť cenové kalkulácie, marže a zmluvy s odberateľmi. Dobrou správou je, že európski konkurenti budú čeliť rovnakým podmienkam – domáci výrobca, ktorý platí za emisné kvóty, už nebude znevýhodnený lacnejším dovozom. CBAM teda vyrovná konkurenčné prostredie, ale zvýši náklady dovozcom.
- Nutnosť poznať uhlíkovú stopu svojich produktov: Firmy budú musieť vedieť, koľko ton CO₂ je „skrytých” v ich produktoch. To je nová disciplína – napríklad dovozca hliníkových profilov musí zistiť, aké emisie vznikli pri výrobe toho hliníka v zlievarni mimo EÚ. Mnohé firmy dnes netušia pôvod uhlíka vo svojich dodávkach. Bude potrebné nadviazať užšiu komunikáciu s dodávateľmi a žiadať od nich údaje o emisiách a použitých technológiách. Niektorí zahraniční partneri možno sami nebudú vedieť tieto dáta dodať – najmä v začiatkoch to môže byť náročné. Preto firmy, ktoré sa pripravia vopred (napr. zavedú si systémy na výpočet uhlíkovej stopy produktov), získajú výhodu a čas. Tie, ktoré to odložia, môžu byť zaskočené požiadavkami úradu alebo svojich odberateľov. Podľa prieskumu Deloitte až 60 % manažérov vo firmách dovážajúcich dotknuté produkty o CBAM zatiaľ ani nepočulo – ak patríte medzi nich, je najvyšší čas zvýšiť povedomie vo firme.
- Vyššia byrokracia a potreba IT riešení: Evidencia emisných dát, štvrťročné hlásenia, registrácia do nových systémov – to všetko predstavuje dodatočnú administratívnu záťaž. Pre malé a stredné podniky môže ísť o výrazný zásah, keďže budú musieť vyčleniť personál alebo externú pomoc na agendu navyše. Už počas prechodnej fázy (2023–2025) firmy zistia, že potrebujú upraviť svoje IT systémy (účtovníctvo, evidenciu zásob) tak, aby k šarži dovezeného tovaru vedeli priradiť údaje o emisiách. Mnohé spoločnosti dnes takýmito dátami nedisponujú. Čaká ich preto investícia do systémov alebo aspoň robustných excelovských modelov na výpočet emisií podľa metodík EÚ. Kto podcení IT prípravu, môže mať problém zvládnuť nápor byrokracie, keď CBAM nabehne naplno.
- Revízia dodávateľského reťazca: Zavedenie uhlíkového cla prinúti firmy prehodnotiť, odkiaľ nakupujú suroviny a komponenty. Bude možno výhodnejšie obstarať niektoré materiály od európskeho dodávateľa (ktorý síce platí ETS, ale nebudete zaň platiť clo), než lacnejší tovar z Ázie zaťažený CBAM poplatkom. Rovnako sa môže oplatiť hľadať dodávateľov s nižšou uhlíkovou stopou – napríklad výrobcu ocele využívajúceho elektrické pece a obnoviteľnú energiu namiesto uhlia. Optimalizácia dodávateľského reťazca z pohľadu emisií sa stane súčasťou strategického nákupu. Ideálnym riešením pre dovozcov bude zmapovať pôvod nielen finálneho výrobku, ale aj jeho súčastí, a podľa toho upraviť svoje dodávateľské portfólio. Firmy, ktoré tak urobia, môžu zmierniť budúce náklady a vyhnúť sa nepríjemnému prekvapeniu, že im od roku 2026 prudko vzrastú náklady na vstupy.
- Dopad na exportérov a nepriamy vplyv: Hoci CBAM priamo rieši dovoz do EÚ, nepriamo môže ovplyvniť aj slovenské firmy, ktoré sú subdodávateľmi alebo exportérmi. Ak váš zahraničný partner mimo EÚ exportuje do Únie, možno od vás (ako dodávateľa komponentov) začne vyžadovať údaje o emisiách, aby splnil svoje povinnosti. Európski výrobcovia, ktorí vyvážajú mimo EÚ, zatiaľ kompenzáciu nedostávajú (CBAM im neposkytuje úľavy na export), takže môžu čeliť konkurenčnej nevýhode na svetových trhoch. Aj slovenské exportne orientované podniky preto sledujú CBAM – v budúcnosti môže ovplyvniť obchodné rokovania a ceny, hoci nepriamo. Celkovo však platí, že Slovensko ako členská krajina EÚ ťaží z toho, že CBAM chráni domáci priemysel pred lacným uhlíkovým dumpingom zvonka.
Pre ilustráciu, medzi krajiny, z ktorých dovoz bude najviac postihnutý CBAM, patria Rusko, Turecko, Ukrajina, India a Čína – teda práve štáty, odkiaľ európske firmy často nakupujú lacnejšie suroviny. Dovozcovia z týchto smerov musia počítať s najvýraznejšími zmenami. Slovenské podniky by preto nemali čakať, ale už teraz konať, aby ich nové uhlíkové clo nezastihlo nepripravené.
Ako sa pripraviť na CBAM v predstihu
Keďže účinnosť regulácie sa blíži (reportovanie prebieha už teraz a platby začnú o pár mesiacov), pre firmy je kľúčové začať s prípravami okamžite. Nasledujúce kroky môžu pomôcť zabezpečiť, že vaša firma zvládne prechod na nové pravidlá hladko:
- Analyzujte, či sa vás CBAM týka: Zistite, ktoré vaše produkty alebo materiály spadajú pod mechanizmus CBAM. Prejdite si colné kódy tovarov, ktoré dovážate – patrí medzi ne oceľ, hliník, hnojivá, cement, elektrina alebo vodík? Ak áno, identifikujte približné množstvá dovozu a vypočítajte, či neprekročíte plánovaný prahový objem 50 ton ročne (ak dovážate viac, určite sa na vás povinnosti vzťahujú). Majitelia firiem by mali mať jasno v tom, aká časť ich biznisu bude CBAM ovplyvňovať.
- Registrujte sa ako deklarant a sledujte termíny: Sledujte výzvy od Ministerstva životného prostredia SR ohľadom registrácie do systému CBAM. Nečakajte na poslednú chvíľu – ak viete, že budete dovážať dotknuté produkty, iniciujte proces získania statusu schváleného deklaranta CBAM v roku 2025. Taktiež si poznačte kľúčové termíny: do konca mesiaca po každom štvrťroku odovzdať hlásenie počas prechodnej fázy, od roku 2026 každoročne do 31. mája zaslať ročné vyhlásenie. Vyhraďte zodpovednú osobu, ktorá bude strážiť tieto lehoty a komunikovať s úradmi.
- Zaveďte systém evidencie emisií: Začnite zhromažďovať údaje o uhlíkovej stope vašich dovozov. Oslovte dodávateľov v zahraničí – vysvetlite im, že budete potrebovať informácie o emisiách pri výrobe tovaru, prípadne o spotrebe energie. Možno zistíte, že dodávateľ s tým sám nemá skúsenosti, potom bude nutné spolupracovať na odhadoch alebo použiť štandardné emisné faktory podľa metodiky EÚ. Urobte si prehľad priamych emisií (vznikajúcich priamo pri výrobe daného produktu) aj nepriamych emisií (z energie používanej pri výrobe). Tieto dáta si evidujte po jednotlivých zásielkach. Spočiatku môžete využiť jednoduchú tabuľku, no pri väčšom objeme dovozov zvážte softvér alebo modul k ERP systému, ktorý bude k jednotlivým dovozným colným deklaráciám priraďovať aj emisie CO₂.
- Vybudujte interné kapacity alebo nájdite partnera: Rozhodnite, kto bude vo vašej firme za agendu CBAM zodpovedný. Bude to existujúci zamestnanec (napr. z oddelenia logistiky alebo compliance), ktorého vyškolíte? Alebo si najmete externého poradcu či využijete služby špecializovanej firmy? Každopádne, vyškolenie personálu na novú reguláciu je nutnosť – dotyční musia rozumieť pojmom ako viazané emisie, musia vedieť pracovať s registrom CBAM a komunikovať s colnými orgánmi. Ak interne nemáte kapacity, už teraz si zabezpečte odborné poradenstvo (externisti vedia pomôcť s registráciou, správnym výpočtom emisií aj so samotným podávaním hlásení).
- Prepočítajte ceny a marže: Vplyv CBAM na náklady sa premietne do ekonomiky vašej firmy. Skúste si už dnes nasimulovať, o koľko by zdražel váš dovoz, ak by ste museli platiť za emisie. Cenu jednej tony CO₂ môžete orientačne brať napríklad 90–100 € (záleží od aktuálnej ceny povolenky na burze). Vynásobte to počtom ton CO₂ v dovoze – číslo, ktoré dostanete, predstavuje potenciálny ročný náklad navyše od 2026. Zamyslite sa, či to viete premietnuť do cien pre zákazníka, alebo budete musieť znížiť maržu. Prípadne, či existujú možnosti znížiť emisie (a tým aj poplatky) – napríklad zmeniť procesy u dodávateľa alebo nakupovať zelené varianty produktu. Tieto úvahy si nenechávajte na poslednú chvíľu, aby vás nové emisné poplatky neobrali o ziskovosť.
- Optimalizujte dodávateľský reťazec: Ako už bolo spomenuté, preverte, odkiaľ by mohol pochádzať váš tovar s menším dopadom. Môžete materiál obstarať v EÚ? Alebo od dodávateľa v zahraničí, ktorý už platí uhlíkové poplatky doma (napr. krajiny s vlastným ETS)? Prípadne od výrobcu využívajúceho nízkoemisné technológie? Rozdiel v emisnej náročnosti sa vám priamo premietne do ceny cez CBAM. Preto zapojte oddelenie nákupu a stratégie – diverzifikácia dodávateľov z pohľadu uhlíka môže byť cesta, ako si udržať konkurenčnú výhodu. Pamätajte, že CBAM bude postupne prísnejší (po roku 2030 pokryje ešte viac sektorov), takže ekologickejší dodávatelia budú dlhodobo výhodnejší.
- Sledujte vývoj regulácie: Legislatíva okolo CBAM sa stále vyvíja. V roku 2025 sa prijímajú zjednodušenia na zníženie byrokracie, môžu pribudnúť nové usmernenia alebo rozšírenie mechanizmu na ďalšie odvetvia. Buďte v obraze – pravidelne kontrolujte novinky z EÚ, usmernenia finančnej správy a ministerstiev. Napríklad zavedenie de minimis prahu 50 ton (ak bude schválené) môže rozhodnúť o tom, či určité vaše menšie toky tovaru budú vyňaté z povinností. Naopak, možné rozšírenie CBAM na ďalšie produkty začiatkom roku 2026 by mohlo znamenať, že aj tovary, ktoré zatiaľ nesledujete, budú zrazu spoplatnené. Informovanosť je preto kľúčová – buď si vo firme určite zodpovednú osobu, alebo využite službu poradcov, ktorí vás na zmeny včas upozornia.
Dodržaním týchto krokov získate náskok a istotu, že vás nové uhlíkové clo nezaskočí. Aj konkurencia vašej firmy pravdepodobne rieši podobné otázky – kto sa však pripraví lepšie, môže transformovať reguláciu na výhodu. Napríklad, ak zvládnete vykázať nižšie emisie než ostatní, váš tovar bude menej zaťažený poplatkom, čo vám umožní ponúknuť lepšiu cenu na trhu. CBAM nemusí znamenať len hrozbu, ale aj impulz k inováciám (zvýšiť efektivitu, zamerať sa na zelenšie technológie).
Neodkladajte prípravy a využite odbornú pomoc
Mechanizmus CBAM predstavuje obrovskú zmenu v pravidlách medzinárodného obchodu a už onedlho sa naplno dotkne aj slovenských firiem. Prináša so sebou nové povinnosti, potenciálne vysoké poplatky za emisie a nemalú administratívnu záťaž. Firmy, ktoré sa nepripravia, riskujú nielen finančné straty, ale aj postihy za nesplnenie regulácie. Naopak, včasná príprava umožní tieto riziká minimalizovať a dokonca využiť situáciu vo svoj prospech.
Ak si nie ste istí, ako presne CBAM ovplyvní váš biznis alebo kde začať s prípravou, sme tu pre vás. Neváhajte nás kontaktovať – poskytujeme odborné poradenstvo v oblasti uhlíkového cla, pomôžeme vám s výpočtom emisií, vypracujeme potrebné reporty a nastavíme administratívne procesy tak, aby vaša firma bola v súlade s novými pravidlami. Máme prehľad o najnovšom vývoji regulácie a dlhoročné skúsenosti s environmentálnou legislatívou, takže vám ušetríme čas aj starosti.
Kontaktujte nás ešte dnes pre nezáväznú konzultáciu o CBAM. Spoločne nájdeme optimálne riešenie, ako sa pripraviť na uhlíkové clo s predstihom. Nečakajte, kým vám prvé povinnosti zaklopú na dvere – v oblasti klimatických regulácií platí dvojnásobne, že šťastie praje pripraveným. Vaša firma tak môže vstúpiť do éry uhlíkových poplatkov sebavedomo, s minimalizovanými nákladmi a výhodou pred tými, ktorí váhali.
