Navrhované zmeny v ESG a dobrovoľné štandardy: Čo to znamená pre firmy

V posledných rokoch sa ESG — teda environmentálne, sociálne a riadiace požiadavky — stali kľúčovým prvkom firemného riadenia nielen v nadnárodných spoločnostiach, ale aj v malých a stredných podnikoch. Pôvodne navrhnutý rozsiahly rámec povinností, ktorý mal platiť v EÚ pre tisíce spoločností v nasledujúcich rokoch, priniesol obrovskú legislatívnu a administratívnu záťaž. Reakciou na túto realitu je legislatívny balík zmien známy ako „Omnibus“, ktorý upravuje povinnosti ESG reportingu, posúva ich termíny a riadi ich rozsah tak, aby bol pre firmy realistickejší a použiteľnejší.

Okrem toho vznikajú dobrovoľné ESG štandardy, ktoré firmám, najmä tým menším, umožňujú začať s transparentným udržateľnostným vykazovaním ešte predtým, než sa stanú povinne viazané legislatívou. Tento článok vysvetľuje, aké konkrétne zmeny sa navrhujú, prečo k nim dochádza a čo prinesú dobrovoľné štandardy ESG pre firmy na Slovensku a v celej EÚ.


ESG reporting a legislatívny rámec v EÚ

Doterajší základ ESG reportingu v EÚ tvorila Smernica o udržateľnom vykazovaní podnikov (Corporate Sustainability Reporting Directive, CSRD), ktorá mala výrazne rozšíriť povinnosť zverejňovania environmentálnych, sociálnych a riadiacich informácií pre firmy splňujúce určité veľkostné a finančné kritériá. Cieľom bolo priniesť jednotný európsky rámec, ktorý bude zahŕňať rôzne aspekty ESG — od uhlíkovej stopy a environmentálnych vplyvov, cez pracovné podmienky a bezpečnosť, až po riadiace procesy a transparentnosť. Tento povinný reporting mal byť spravodajským nástrojom pre investorov, zákazníkov a ďalších stakeholderov, ktorí potrebujú posúdiť udržateľnostný profil organizácie.

V praxi však nastala situácia, kde množstvo firiem – vrátane stredných podnikov – začalo pociťovať, že táto povinnosť je administratívne náročná, nákladná a nie vždy primerane odôvodnená vzhľadom na ich veľkosť alebo prevádzku. Reakciou Európskej komisie na tieto výzvy je komplexný balík úprav legislatívy, ktorý sa často označuje ako Omnibus balík.


Balík OMNIBUS – čo upravuje a prečo vznikol

Balík zmien, ktorý sa označuje ako Omnibus, nie je len jednou legislatívnou úpravou. Ide o súbor zásadných zmien, ktoré sa dotýkajú viacerých dôležitých predpisov v oblasti ESG reportingu a udržateľnosti. Cieľom je predovšetkým znížiť administratívnu záťaž na firmy, upraviť časový rozvrh povinností a zjednodušiť povahu niektorých reportovacích požiadaviek, aby podniky mohli lepšie reagovať na požiadavky trhu bez nadmernej byrokracie.

Medzi hlavné navrhované zmeny patrí:

Úprava rozsahu ESG povinností

Podľa pôvodných pravidiel malo ESG povinnosti platiť pre rozsiahly okruh podnikov vrátane mnohých stredných firiem. Nový návrh v rámci Omnibus balíka upravuje tieto hranice tak, že povinnosť reportovať by sa mala týkať predovšetkým väčších firiem s viac ako 1 000 zamestnancami alebo s významným obratom či bilančnými aktívami. Takéto zmenu by znížila počet podnikov, ktoré podliehajú povinnému ESG reportingu, až o výrazné percento.

Posunutie termínov implementácie

Pre podniky, ktoré mali podľa pôvodného harmonogramu začať reportovať v najbližších rokoch, sa zavádzajú odklady reportovacích povinností. To firmy uvoľňuje od najbližšieho časového tlaku a vytvára priestor na systematickú prípravu, budovanie interných procesov, zavádzanie ESG dátových tokov a školenie zamestnancov.

Zjednodušenie štandardov a úprava obsahu

Navrhované zmeny zahŕňajú aj výrazné zníženie rozsahu a zložitosti štandardov, ktoré by mali firmy vyplňovať. Kritériá European Sustainability Reporting Standards (ESRS) sa majú revidovať tak, aby počet údajov a ich detailov bol primerane znížený, čo zlepší ich praktickú vykonateľnosť a zníži náklady spojené s reportingom.

Dobrovoľné vykazovanie EÚ taxonómie

Taxonómia EÚ – teda regulácia definujúca, čo sa považuje v Európe za environmentálne udržateľnú činnosť – sa má taktiež upraviť. Firmy s menším počtom zamestnancov alebo nižším obratom by mali možnosť vykazovať tieto údaje dobrovoľne, podľa vlastného uváženia a potrieb, čo eliminuje tlak na povinné zverejnenie každej drobnosti.

Tieto zmeny však neznamenajú, že by sa ESG reporting rušil. Skôr ide o jeho racionalizáciu, pri ktorej zostáva zachovaná podstata udržateľnostných cieľov, ale formát a rozsah povinností sa prispôsobujú realite podnikateľského prostredia v EÚ.


Dobrovoľné ESG štandardy – priestor pre MSP

Zatiaľ čo povinné ESG reportovanie sa týka primárne veľkých firiem, EÚ vytvára aj dobrovoľné štandardy pre malé a stredné podniky. Ich cieľom je ponechať firmám flexibilitu, ale zároveň im dať jasný a štandardizovaný rámec, ako môžu dobrovoľne reportovať svoje ESG údaje a zodpovedné praktiky.

Najvýznamnejším príkladom je VSME – Voluntary Sustainability Reporting Standard pre MSP. Tento rámec bol vypracovaný tak, aby reagoval na požiadavky trhu a partnerov, ktorí od svojich dodávateľov alebo klientov často žiadajú ESG údaje, aj keď sami tieto menšie firmy nemajú povinnosť reportovať podľa CSRD. Finance

VSME je navrhnutý v dvoch základných moduloch:

  • základný modul, ktorý obsahuje tie ESG prvky, ktoré sú najčastejšie požadované v praxi — napríklad jednoduché environmentálne ukazovatele, základné údaje o pracovných podmienkach či prvky riadenia;
  • rozšírený modul, ktorý pridáva komplexnejšie informácie, akými sú ciele redukcie emisií, stratégie v oblasti sociálnych otázok alebo podrobnosti o riadiacich postupoch.

Tento dvojúrovňový prístup umožňuje malým a stredným firmám zvoliť si úroveň reportovania, ktorá najlepšie zodpovedá ich možnostiam a potrebám ich stakeholderov — od zákazníkov, cez investorov až po banky a obchodných partnerov.


Prečo dobrovoľné štandardy dávajú zmysel

Hoci dobrovoľné ESG štandardy nie sú povinné, ich prijatie môže firmám priniesť reálne výhody:

Prvý krok k transparentnosti a dôvere
Vo svete, kde zákazníci a partneri čoraz viac vykazujú záujem o ESG údaje svojich obchodných partnerov, môže dobrovoľné reportovanie pomôcť zvýšiť dôveru a reputáciu firmy v celom hodnotovom reťazci.

Lepšia pripravenosť na budúce povinnosti
Aj keď väčšina malých a stredných firiem nemá momentálne povinnosť reportovať pod CSRD, trh ich môže na tieto informácie žiadať. Budovanie interných procesov dobrovoľne dáva podnikom výhodu pri príprave na budúce legislatívne zmeny.

Zjednodušenie požiadaviek dodávateľov
V mnoho situáciách veľké firmy požadujú od svojich dodávateľov ESG údaje. Štandardizovaný, dobrovoľný rámec ako VSME prináša jednotný formát, čím sa odstráni potreba reagovať na rôzne individuálne požiadavky a podmienky.


Ako sa firmy môžu pripravovať

Pre firmy je dôležité nielen sledovať legislatívne zmeny, ale aj budovať interné kapacity pre ESG procesy. To znamená:

  • začať mapovať environmentálne a sociálne dopady svojich činností,
  • vytvárať interné metodiky zberu dát a ich vyhodnocovania,
  • komunikovať ESG aktivity so stakeholdermi,
  • zvážiť implementáciu dobrovoľných štandardov ako prvý krok pred povinným reportingom.

ESG už dnes nie je iba otázkou dodržiavania predpisov — je to aj nástroj pre riadenie rizík, budovanie reputácie a strategické rozhodovanie.


Záver

Navrhované zmeny v ESG reguláciách v rámci balíka Omnibus znamenajú dôležitú etapu v evolúcii európskeho prístupu k udržateľnosti. Namiesto toho, aby kládol rovnaké povinnosti na všetky firmy bez rozdielu, hľadá principiálne rovnováhu medzi ambicióznymi cieľmi EÚ a schopnosťou firiem tieto ciele uplatňovať v praxi.

Dobrovoľné štandardy ako VSME dopĺňajú tento rámec tým, že ponúkajú stredným a menším organizáciám reálnu cestu, ako pristúpiť k ESG reportingu spôsobom, ktorý je primeraný ich veľkosti a kapacitám, no zároveň im umožňuje reagovať na požiadavky trhu a pripraviť sa na budúcu legislatívu.

Takýto prístup podporuje udržateľné podnikanie ako strategickú investíciu do budúcnosti, nie len ako legislatívnu povinnosť.

V ESG reportingu sa vyznáme, neváhajte nás kontaktovať.

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Najnovšie články na blogu

elektrina-elektricka-energia-novaco
Energetika

Ako sa určuje cena elektriny v strednej Európe

Cena elektriny v strednej Európe nevzniká na jednom mieste a už vôbec nie jedným rozhodnutím dodávateľa. Je výsledkom prepojenia veľkoobchodných trhov, burzových aukcií, cezhraničného obchodovania, regulačných pravidiel, sieťových poplatkov, nákladov na odchýlku a nákupnej stratégie dodávateľa. Európsky trh s elektrinou je dnes vysoko integrovaný a ACER (EU Agency for the Cooperation of Energy Regulators) ho označuje za najväčší integrovaný trh s elektrinou na svete. Zároveň však platí, že aj po upokojení po energetickej kríze zostáva volatilný: podľa ACER boli v roku 2024 ceny elektriny v EÚ najnižšie od roku 2021, priemerne 81 €/MWh, ale s výraznými regionálnymi a sezónnymi rozdielmi a s častejšími epizódami veľmi nízkych aj veľmi vysokých cien.

Čítať viac »
zemny-plyn-novaco
Energetika

Ako sa určuje cena plynu v strednej Európe

Cena plynu v strednej Európe dnes nevzniká jedným rozhodnutím ani na jednom mieste. Je výsledkom prepojenia globálneho trhu s plynom, európskych obchodných hubov, burzových cien, kapacitných a sieťových poplatkov, zásobníkov, regulačných rozhodnutí aj obchodnej stratégie dodávateľa. Kto chce skutočne pochopiť, prečo sa cena plynu mení, nestačí mu sledovať iba titulok o tom, že „plyn na burze klesol“ alebo „v Európe zdražel LNG“. V skutočnosti ide o celý reťazec rozhodnutí a nákladov, ktoré sa postupne premietajú od producenta cez obchodníka a prepravcu až ku koncovému odberateľovi. Práve v strednej Európe je tento proces ešte citlivejší, pretože región je silno závislý od cezhraničných tokov, regionálnych spreadov a od toho, ako fungujú prepravné trasy medzi severozápadnou Európou, Rakúskom, Nemeckom, Českom, Slovenskom, Maďarskom či Talianskom.

Čítať viac »
gwp-global-warming-potential-potencial-globalneho-oteplovania-novaco
Energetika

Čo je GWP a prečo je dnes dôležitejšie než kedykoľvek predtým

V oblasti energetiky, chladenia, vykurovania a environmentálneho manažmentu sa skratka GWP objavuje čoraz častejšie. Nie je to náhoda. GWP, teda Global Warming Potential alebo potenciál globálneho otepľovania, sa stal jedným z kľúčových ukazovateľov, podľa ktorých dnes firmy, projektanti, výrobcovia aj regulátori hodnotia vplyv plynov a technológií na klímu. Či ide o chladivá v tepelných čerpadlách, emisné inventúry, uhlíkovú stopu budovy alebo nové európske pravidlá pre stavebníctvo, GWP je jazyk, cez ktorý sa klimatický dopad prekladá do porovnateľných čísel.

Čítať viac »
koniec-f-plynov-novaco
Energetika

Koniec F-plynov mení technické zariadenia budov. Prečo Európa tlačí na R290 a čo to znamená pre energetiku, životné prostredie a investície

Európska regulácia chladív už nie je okrajová technická téma pre servisných technikov a výrobcov HVAC. Stáva sa z nej strategická otázka pre developerov, správcov budov, facility manažérov, priemyselné prevádzky aj vlastníkov komerčných nehnuteľností. Dôvod je jednoduchý: chladivo už nerozhoduje len o tom, či bude zariadenie chladiť alebo vykurovať. Čoraz viac rozhoduje aj o tom, či bude zariadenie legálne uvádzateľné na trh, dlhodobo servisovateľné, ekonomicky prevádzkovateľné a environmentálne obhájiteľné.

Čítať viac »
smog-prachove-castice-emisie-novaco
Životné prostredie

Carbon footprint: Prečo je uhlíková stopa jedným z najdôležitejších ukazovateľov modernej firmy

Pojem carbon footprint, teda uhlíková stopa, sa za posledné roky stal jedným z najpoužívanejších výrazov v oblasti ESG, energetiky, priemyslu aj strategického riadenia firiem. Napriek tomu sa s ním stále často pracuje zjednodušene. Mnohé organizácie si uhlíkovú stopu spájajú len s emisiami z elektriny alebo s dopravou. V skutočnosti však ide o oveľa širší koncept, ktorý zachytáva klimatický dopad organizácie, produktu, služby alebo projektu v prepočte na ekvivalent oxidu uhličitého. Ak má firma uhlíkovú stopu správne vypočítanú a interpretovanú, získava veľmi silný manažérsky nástroj. Už nejde iba o environmentálny údaj. Ide o informáciu, ktorá ovplyvňuje vzťahy so zákazníkmi, prístup k financovaniu, postavenie v dodávateľskom reťazci, investičné rozhodnutia aj schopnosť reagovať na nové regulačné požiadavky.

Čítať viac »
dohovor-primatorov-a-starostov-covenant-of-mayors-secap-plan-nizkouhlikova-strategia-novaco
Životné prostredie

Carbon verification: Prečo je overenie uhlíkovej stopy kľúčové pre dôveryhodné ESG, reporting aj obchodné rozhodnutia

Téma uhlíkovej stopy sa za posledné roky posunula z dobrovoľnej reputačnej aktivity do oblasti, ktorá má priamy vplyv na financovanie, verejné obstarávanie, vzťahy v dodávateľskom reťazci aj strategické riadenie firiem. Mnohé organizácie dnes vedia uhlíkovú stopu vypočítať, no čoraz častejšie narážajú na ďalšiu otázku: je tento výpočet dostatočne dôveryhodný pre zákazníka, investora, banku, audítora alebo regulačný rámec? Práve tu vstupuje do hry carbon verification, teda odborné overenie tvrdení o emisiách skleníkových plynov.

Čítať viac »

Získajte nezáväznú ponuku

Vyplňte krátky formulár a my vám pripravíme ponuku presne podľa vašich potrieb.