Európske štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS): Nový základ ESG reportingu

V čase, keď udržateľnosť prestáva byť len neformálnym odporúčaním a stáva sa regulovanou realitou podnikania, narastá význam Európskych štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti – ESRS. Tieto štandardy predstavujú jednotný rámec pre ESG reporting v rámci Európskej únie a menia spôsob, akým firmy zhromažďujú, spracúvajú a zverejňujú informácie o svojich environmentálnych, sociálnych a riadiacich dopadoch.

ESRS sú kľúčovým prvkom implementácie smernice CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive) a predstavujú nový štandard kvality, presnosti a porovnateľnosti ESG údajov v Európe. Pre firmy, ktoré chcú nielen spĺňať regulatorické požiadavky, ale aj efektívne riadiť svoje udržateľnostné záväzky, sú ESRS dôležitým nástrojom strategického riadenia.

V tomto článku preskúmame, čo sú ESRS, prečo vznikli, ako ovplyvnia ESG reporting a ako ich správne implementovať vo firme.


Čo sú Európske štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS)?

ESRS sú súborom štandardov, ktoré definujú, aké informácie o udržateľnosti musia firmy v Európe poskytovať vo svojich reportoch. Zahŕňajú environmentálne, sociálne a riadiace oblasti, ktoré sú považované za kritické pre hodnotenie udržateľnosti organizácie z pohľadu investorov, partnerov, zákazníkov a regulačných orgánov.

ESRS nie sú len odporúčaniami – sú normatívnymi štandardmi s presne definovaným obsahom, rozsahom a formátom. Ich cieľom je dosiahnuť:

  • konzistentnosť dát medzi firmami a odvetviami,
  • porovnateľnosť výsledkov v rámci trhu EÚ,
  • transparentnosť informácií, ktoré vstupujú do rozhodovania investorov,
  • spoľahlivosť a auditovateľnosť ESG informácií.

ESRS sú súčasťou širšieho európskeho balíka udržateľnostnej legislatívy, ktorého cieľom je harmonizovať ESG reporting a zamedziť rôznym národným interpretáciám, ktoré by znižovali kvalitu informácií.


Prečo vznikli ESRS

Pred príchodom ESRS fungovala ESG reportovacia scéna v Európe relatívne fragmentovane. Firmy používali rôzne štandardy a rámce – od globálnych ESG štandardov cez samostatné metodiky audítorov až po dobrovoľné rámce medzinárodných organizácií. Tento pluralizmus spôsobil:

  • neporovnateľnosť reportovaných údajov,
  • vysokú administratívnu záťaž pre firmy pri súčasnom dodržiavaní viacerých štandardov,
  • neistotu pre investorov, ktorí hľadajú porovnateľné a kvalitné údaje,
  • rozdielnu úroveň transparentnosti naprieč firmami a odvetviami.

Európske štandardy zato prinášajú jednotný referenčný rámec, ktorý je:

  • špecifický pre kontext EÚ,
  • definovaný v harmonizovanej legislatíve,
  • prepojený so smernicou CSRD,
  • dostatočne flexibilný na zohľadnenie rôznych veľkostí a typov organizácií.

Vďaka tomu môžu firmy lepšie plánovať, monitorovať a reportovať svoje ESG aktivity a zároveň zabezpečiť, že ich údaje budú relevantné na európskej aj medzinárodnej úrovni.


Kľúčové oblasti, ktoré ESRS pokrývajú

ESRS sú koncipované tak, aby poskytovali široký a komplexný obraz udržateľnosti organizácie. Zahŕňajú viaceré oblasti, ktoré sa dajú rozdeliť do tematických skupín:

1. Environmentálne oblasti

Tieto štandardy sa zameriavajú na to, ako organizácia ovplyvňuje životné prostredie. Medzi nimi sú:

  • emisie skleníkových plynov (vrátane Scope 1, 2 a v prípade veľkých organizácií aj Scope 3),
  • spotreba energií a zdrojov,
  • hospodárenie s vodou a odpadmi,
  • vplyv na biodiverzitu a ekologické systémy.

Environmentálne štandardy vyžadujú konkrétne kvantitatívne údaje, ktoré sú porovnateľné a auditovateľné.


2. Sociálne oblasti

Sociálne faktory pokrývajú široké spektrum tém, ktoré ovplyvňujú zamestnancov, komunity, zákazníkov a širšie spoločenské prostredie:

  • pracovné podmienky a bezpečnosť pri práci,
  • rovnosť príležitostí a diverzita,
  • vzťahy s komunitami,
  • dodržiavanie ľudských práv v rámci celého dodávateľského reťazca.

Sociálne štandardy sa snažia nielen získať údaje, ale aj podporiť etické a inkluzívne správanie organizácií.


3. Riadiace oblasti (Governance)

Riadiace štandardy sa zameriavajú na mechanizmy, ktoré zabezpečujú transparentné, etické a efektívne riadenie organizácie:

  • mechanizmy interného auditu a kontroly,
  • etické zásady a boj proti korupcii,
  • transparentnosť rozhodovacích procesov,
  • inklúzia referencií na ESG v rozhodovacích štruktúrach.

Tento pilier je často považovaný za kľúčový pre dôveryhodné a spoľahlivé ESG reportovanie.


Pre koho sú ESRS povinné

ESRS sa primárne implementujú v rámci smernice CSRD, ktorá zavádza povinnosť podrobnejšieho ESG reportingu pre:

  • veľké organizácie,
  • verejne obchodované spoločnosti,
  • niektoré finančné inštitúcie,
  • organizácie s významným vplyvom na trh.

CSRD postupne rozširuje rozsah firiem, ktoré podliehajú povinnému ESG reportingu. Kým prví reportéri začali s využitím ESRS v nasledujúcich účtovných obdobiach, ďalšie skupiny organizácií budú postupne nasledovať.

Pre firmy, ktoré zatiaľ nepatria pod povinnosť CSRD, však ESRS predstavujú dobrovoľný a strategický štandard, ktorý môžu využiť pri dobrovoľnom reportovaní alebo pri príprave na budúce požiadavky.


Ako ESRS menia ESG reporting v praxi

ESRS prinášajú niekoľko zásadných zmien pre ESG reporting:

1. Jednotný jazyk a metodológia

ESRS definujú, ako sa majú ESG údaje zbierať, štruktúrovať a reportovať. To znamená, že firmy už nepoužívajú rôzne vlastné interpretácie, ale:

  • konzistentné definície metrík,
  • jednotné formáty reportovania,
  • rovnaké metódy výpočtu a overovania dát.

Takýto jednotný prístup uľahčuje porovnateľnosť výkonu medzi firmami.


2. Zvýšená kvalita a auditovateľnosť dát

ESRS kladú dôraz na kvalitu údajov a ich auditovateľnosť. Firmy musia zabezpečiť, že:

  • údaje sú správne a overiteľné,
  • existuje proces kontroly a validácie,
  • reportované informácie sú konzistentné s finančnými výsledkami a internými procesmi.

Tým sa zvyšuje dôveryhodnosť ESG reportov ako nástroja pre investorov a regulatorov.


3. Dôraz na relevantnosť a materiálnosť

ESRS nevyžadujú reportovanie každého detailu, ale sa sústredia na to, čo je pre firmu materiálne – teda čo má reálny dopad na jej výkon, riziká a príležitosti. Materiálnosť sa tak stáva kľúčovým princípom, ktorý určuje, aké údaje sú relevantné pre report.


Praktické výzvy, ktoré firmy pri ESRS riešia

Pre mnohé organizácie je implementácia ESRS výzvou, a to najmä kvôli:


1. Zberu a konsolidácii dát

ESG údaje sú často roztrúsené v rôznych systémoch a procesoch. ESRS vyžaduje ich centralizáciu, štandardizáciu a podporu auditu.


2. Prepojeniu ESG s riadením firmy

ESRS nie sú len reportingový nástroj – ide o integráciu ESG do firemnej stratégie. To znamená, že ESG ukazovatele musia byť prepojené s rozhodovacími procesmi a internými mechanizmami riadenia.


3. Identifikácii materiálnych tém

Nie je efektívne reportovať všetko. Firmy musia vedieť určiť, ktoré ESG témy majú skutočný dopad na ich činnosť a ktoré je potrebné sledovať detailne.


4. Overovaniu a kontrole ESG dát

ESRS zvyšujú požiadavky na kvalitu ESG údajov, čo znamená, že firmy potrebujú interné alebo externé mechanizmy na overovanie dát.


Ako odborný partner pomáha pri zavádzaní ESRS

Implementácia ESRS nie je len technický krok – je to strategická transformácia. Ako odborný partner vieme:

🔹 analyzovať súčasný stav ESG reportingu,
🔹 identifikovať materiálne oblasti špecifické pre vašu organizáciu,
🔹 nastaviť procesy zberu, konsolidácie a validácie dát,
🔹 pripraviť metodickú podporu pre audit a certifikáciu,
🔹 prepojiť ESG reporting s firemnou stratégiou a riadením.

Takýto prístup zabezpečuje, že vaše ESG reporty nie sú len formálnym dokumentom, ale nástrojom strategického rozhodovania, transparentnosti a konkurenčnej výhody.


Európske štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS) predstavujú nový štandard kvality a konzistentnosti v ESG reportingu. Nejde len o legislatívnu povinnosť – ide o príležitosť pre firmy zvýšiť svoju dôveryhodnosť, zlepšiť riadenie rizík a posilniť svoju pozíciu na trhu.

Firmy, ktoré ESRS implementujú systematicky a strategicky, nielen splnia regulačné nároky, ale získajú aj hlbší prehľad o svojom environmentálnom, sociálnom a riadiacom výkone, čo je kľúčové pre dlhodobú udržateľnosť a rast.

Ak potrebujete odbornú podporu pri zavádzaní ESRS v rámci ESG reportingu a chcete zabezpečiť kvalitné, auditovateľné a strategicky využiteľné údaje, radi vám pomôžeme s riešením šitým na mieru vašej organizácii.

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Najnovšie články na blogu

elektrina-elektricka-energia-novaco
Energetika

Ako sa určuje cena elektriny v strednej Európe

Cena elektriny v strednej Európe nevzniká na jednom mieste a už vôbec nie jedným rozhodnutím dodávateľa. Je výsledkom prepojenia veľkoobchodných trhov, burzových aukcií, cezhraničného obchodovania, regulačných pravidiel, sieťových poplatkov, nákladov na odchýlku a nákupnej stratégie dodávateľa. Európsky trh s elektrinou je dnes vysoko integrovaný a ACER (EU Agency for the Cooperation of Energy Regulators) ho označuje za najväčší integrovaný trh s elektrinou na svete. Zároveň však platí, že aj po upokojení po energetickej kríze zostáva volatilný: podľa ACER boli v roku 2024 ceny elektriny v EÚ najnižšie od roku 2021, priemerne 81 €/MWh, ale s výraznými regionálnymi a sezónnymi rozdielmi a s častejšími epizódami veľmi nízkych aj veľmi vysokých cien.

Čítať viac »
zemny-plyn-novaco
Energetika

Ako sa určuje cena plynu v strednej Európe

Cena plynu v strednej Európe dnes nevzniká jedným rozhodnutím ani na jednom mieste. Je výsledkom prepojenia globálneho trhu s plynom, európskych obchodných hubov, burzových cien, kapacitných a sieťových poplatkov, zásobníkov, regulačných rozhodnutí aj obchodnej stratégie dodávateľa. Kto chce skutočne pochopiť, prečo sa cena plynu mení, nestačí mu sledovať iba titulok o tom, že „plyn na burze klesol“ alebo „v Európe zdražel LNG“. V skutočnosti ide o celý reťazec rozhodnutí a nákladov, ktoré sa postupne premietajú od producenta cez obchodníka a prepravcu až ku koncovému odberateľovi. Práve v strednej Európe je tento proces ešte citlivejší, pretože región je silno závislý od cezhraničných tokov, regionálnych spreadov a od toho, ako fungujú prepravné trasy medzi severozápadnou Európou, Rakúskom, Nemeckom, Českom, Slovenskom, Maďarskom či Talianskom.

Čítať viac »
gwp-global-warming-potential-potencial-globalneho-oteplovania-novaco
Energetika

Čo je GWP a prečo je dnes dôležitejšie než kedykoľvek predtým

V oblasti energetiky, chladenia, vykurovania a environmentálneho manažmentu sa skratka GWP objavuje čoraz častejšie. Nie je to náhoda. GWP, teda Global Warming Potential alebo potenciál globálneho otepľovania, sa stal jedným z kľúčových ukazovateľov, podľa ktorých dnes firmy, projektanti, výrobcovia aj regulátori hodnotia vplyv plynov a technológií na klímu. Či ide o chladivá v tepelných čerpadlách, emisné inventúry, uhlíkovú stopu budovy alebo nové európske pravidlá pre stavebníctvo, GWP je jazyk, cez ktorý sa klimatický dopad prekladá do porovnateľných čísel.

Čítať viac »
koniec-f-plynov-novaco
Energetika

Koniec F-plynov mení technické zariadenia budov. Prečo Európa tlačí na R290 a čo to znamená pre energetiku, životné prostredie a investície

Európska regulácia chladív už nie je okrajová technická téma pre servisných technikov a výrobcov HVAC. Stáva sa z nej strategická otázka pre developerov, správcov budov, facility manažérov, priemyselné prevádzky aj vlastníkov komerčných nehnuteľností. Dôvod je jednoduchý: chladivo už nerozhoduje len o tom, či bude zariadenie chladiť alebo vykurovať. Čoraz viac rozhoduje aj o tom, či bude zariadenie legálne uvádzateľné na trh, dlhodobo servisovateľné, ekonomicky prevádzkovateľné a environmentálne obhájiteľné.

Čítať viac »
smog-prachove-castice-emisie-novaco
Životné prostredie

Carbon footprint: Prečo je uhlíková stopa jedným z najdôležitejších ukazovateľov modernej firmy

Pojem carbon footprint, teda uhlíková stopa, sa za posledné roky stal jedným z najpoužívanejších výrazov v oblasti ESG, energetiky, priemyslu aj strategického riadenia firiem. Napriek tomu sa s ním stále často pracuje zjednodušene. Mnohé organizácie si uhlíkovú stopu spájajú len s emisiami z elektriny alebo s dopravou. V skutočnosti však ide o oveľa širší koncept, ktorý zachytáva klimatický dopad organizácie, produktu, služby alebo projektu v prepočte na ekvivalent oxidu uhličitého. Ak má firma uhlíkovú stopu správne vypočítanú a interpretovanú, získava veľmi silný manažérsky nástroj. Už nejde iba o environmentálny údaj. Ide o informáciu, ktorá ovplyvňuje vzťahy so zákazníkmi, prístup k financovaniu, postavenie v dodávateľskom reťazci, investičné rozhodnutia aj schopnosť reagovať na nové regulačné požiadavky.

Čítať viac »
dohovor-primatorov-a-starostov-covenant-of-mayors-secap-plan-nizkouhlikova-strategia-novaco
Životné prostredie

Carbon verification: Prečo je overenie uhlíkovej stopy kľúčové pre dôveryhodné ESG, reporting aj obchodné rozhodnutia

Téma uhlíkovej stopy sa za posledné roky posunula z dobrovoľnej reputačnej aktivity do oblasti, ktorá má priamy vplyv na financovanie, verejné obstarávanie, vzťahy v dodávateľskom reťazci aj strategické riadenie firiem. Mnohé organizácie dnes vedia uhlíkovú stopu vypočítať, no čoraz častejšie narážajú na ďalšiu otázku: je tento výpočet dostatočne dôveryhodný pre zákazníka, investora, banku, audítora alebo regulačný rámec? Práve tu vstupuje do hry carbon verification, teda odborné overenie tvrdení o emisiách skleníkových plynov.

Čítať viac »

Získajte nezáväznú ponuku

Vyplňte krátky formulár a my vám pripravíme ponuku presne podľa vašich potrieb.