Európske štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS): Nový základ ESG reportingu

V čase, keď udržateľnosť prestáva byť len neformálnym odporúčaním a stáva sa regulovanou realitou podnikania, narastá význam Európskych štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti – ESRS. Tieto štandardy predstavujú jednotný rámec pre ESG reporting v rámci Európskej únie a menia spôsob, akým firmy zhromažďujú, spracúvajú a zverejňujú informácie o svojich environmentálnych, sociálnych a riadiacich dopadoch.

ESRS sú kľúčovým prvkom implementácie smernice CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive) a predstavujú nový štandard kvality, presnosti a porovnateľnosti ESG údajov v Európe. Pre firmy, ktoré chcú nielen spĺňať regulatorické požiadavky, ale aj efektívne riadiť svoje udržateľnostné záväzky, sú ESRS dôležitým nástrojom strategického riadenia.

V tomto článku preskúmame, čo sú ESRS, prečo vznikli, ako ovplyvnia ESG reporting a ako ich správne implementovať vo firme.


Čo sú Európske štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS)?

ESRS sú súborom štandardov, ktoré definujú, aké informácie o udržateľnosti musia firmy v Európe poskytovať vo svojich reportoch. Zahŕňajú environmentálne, sociálne a riadiace oblasti, ktoré sú považované za kritické pre hodnotenie udržateľnosti organizácie z pohľadu investorov, partnerov, zákazníkov a regulačných orgánov.

ESRS nie sú len odporúčaniami – sú normatívnymi štandardmi s presne definovaným obsahom, rozsahom a formátom. Ich cieľom je dosiahnuť:

  • konzistentnosť dát medzi firmami a odvetviami,
  • porovnateľnosť výsledkov v rámci trhu EÚ,
  • transparentnosť informácií, ktoré vstupujú do rozhodovania investorov,
  • spoľahlivosť a auditovateľnosť ESG informácií.

ESRS sú súčasťou širšieho európskeho balíka udržateľnostnej legislatívy, ktorého cieľom je harmonizovať ESG reporting a zamedziť rôznym národným interpretáciám, ktoré by znižovali kvalitu informácií.


Prečo vznikli ESRS

Pred príchodom ESRS fungovala ESG reportovacia scéna v Európe relatívne fragmentovane. Firmy používali rôzne štandardy a rámce – od globálnych ESG štandardov cez samostatné metodiky audítorov až po dobrovoľné rámce medzinárodných organizácií. Tento pluralizmus spôsobil:

  • neporovnateľnosť reportovaných údajov,
  • vysokú administratívnu záťaž pre firmy pri súčasnom dodržiavaní viacerých štandardov,
  • neistotu pre investorov, ktorí hľadajú porovnateľné a kvalitné údaje,
  • rozdielnu úroveň transparentnosti naprieč firmami a odvetviami.

Európske štandardy zato prinášajú jednotný referenčný rámec, ktorý je:

  • špecifický pre kontext EÚ,
  • definovaný v harmonizovanej legislatíve,
  • prepojený so smernicou CSRD,
  • dostatočne flexibilný na zohľadnenie rôznych veľkostí a typov organizácií.

Vďaka tomu môžu firmy lepšie plánovať, monitorovať a reportovať svoje ESG aktivity a zároveň zabezpečiť, že ich údaje budú relevantné na európskej aj medzinárodnej úrovni.


Kľúčové oblasti, ktoré ESRS pokrývajú

ESRS sú koncipované tak, aby poskytovali široký a komplexný obraz udržateľnosti organizácie. Zahŕňajú viaceré oblasti, ktoré sa dajú rozdeliť do tematických skupín:

1. Environmentálne oblasti

Tieto štandardy sa zameriavajú na to, ako organizácia ovplyvňuje životné prostredie. Medzi nimi sú:

  • emisie skleníkových plynov (vrátane Scope 1, 2 a v prípade veľkých organizácií aj Scope 3),
  • spotreba energií a zdrojov,
  • hospodárenie s vodou a odpadmi,
  • vplyv na biodiverzitu a ekologické systémy.

Environmentálne štandardy vyžadujú konkrétne kvantitatívne údaje, ktoré sú porovnateľné a auditovateľné.


2. Sociálne oblasti

Sociálne faktory pokrývajú široké spektrum tém, ktoré ovplyvňujú zamestnancov, komunity, zákazníkov a širšie spoločenské prostredie:

  • pracovné podmienky a bezpečnosť pri práci,
  • rovnosť príležitostí a diverzita,
  • vzťahy s komunitami,
  • dodržiavanie ľudských práv v rámci celého dodávateľského reťazca.

Sociálne štandardy sa snažia nielen získať údaje, ale aj podporiť etické a inkluzívne správanie organizácií.


3. Riadiace oblasti (Governance)

Riadiace štandardy sa zameriavajú na mechanizmy, ktoré zabezpečujú transparentné, etické a efektívne riadenie organizácie:

  • mechanizmy interného auditu a kontroly,
  • etické zásady a boj proti korupcii,
  • transparentnosť rozhodovacích procesov,
  • inklúzia referencií na ESG v rozhodovacích štruktúrach.

Tento pilier je často považovaný za kľúčový pre dôveryhodné a spoľahlivé ESG reportovanie.


Pre koho sú ESRS povinné

ESRS sa primárne implementujú v rámci smernice CSRD, ktorá zavádza povinnosť podrobnejšieho ESG reportingu pre:

  • veľké organizácie,
  • verejne obchodované spoločnosti,
  • niektoré finančné inštitúcie,
  • organizácie s významným vplyvom na trh.

CSRD postupne rozširuje rozsah firiem, ktoré podliehajú povinnému ESG reportingu. Kým prví reportéri začali s využitím ESRS v nasledujúcich účtovných obdobiach, ďalšie skupiny organizácií budú postupne nasledovať.

Pre firmy, ktoré zatiaľ nepatria pod povinnosť CSRD, však ESRS predstavujú dobrovoľný a strategický štandard, ktorý môžu využiť pri dobrovoľnom reportovaní alebo pri príprave na budúce požiadavky.


Ako ESRS menia ESG reporting v praxi

ESRS prinášajú niekoľko zásadných zmien pre ESG reporting:

1. Jednotný jazyk a metodológia

ESRS definujú, ako sa majú ESG údaje zbierať, štruktúrovať a reportovať. To znamená, že firmy už nepoužívajú rôzne vlastné interpretácie, ale:

  • konzistentné definície metrík,
  • jednotné formáty reportovania,
  • rovnaké metódy výpočtu a overovania dát.

Takýto jednotný prístup uľahčuje porovnateľnosť výkonu medzi firmami.


2. Zvýšená kvalita a auditovateľnosť dát

ESRS kladú dôraz na kvalitu údajov a ich auditovateľnosť. Firmy musia zabezpečiť, že:

  • údaje sú správne a overiteľné,
  • existuje proces kontroly a validácie,
  • reportované informácie sú konzistentné s finančnými výsledkami a internými procesmi.

Tým sa zvyšuje dôveryhodnosť ESG reportov ako nástroja pre investorov a regulatorov.


3. Dôraz na relevantnosť a materiálnosť

ESRS nevyžadujú reportovanie každého detailu, ale sa sústredia na to, čo je pre firmu materiálne – teda čo má reálny dopad na jej výkon, riziká a príležitosti. Materiálnosť sa tak stáva kľúčovým princípom, ktorý určuje, aké údaje sú relevantné pre report.


Praktické výzvy, ktoré firmy pri ESRS riešia

Pre mnohé organizácie je implementácia ESRS výzvou, a to najmä kvôli:


1. Zberu a konsolidácii dát

ESG údaje sú často roztrúsené v rôznych systémoch a procesoch. ESRS vyžaduje ich centralizáciu, štandardizáciu a podporu auditu.


2. Prepojeniu ESG s riadením firmy

ESRS nie sú len reportingový nástroj – ide o integráciu ESG do firemnej stratégie. To znamená, že ESG ukazovatele musia byť prepojené s rozhodovacími procesmi a internými mechanizmami riadenia.


3. Identifikácii materiálnych tém

Nie je efektívne reportovať všetko. Firmy musia vedieť určiť, ktoré ESG témy majú skutočný dopad na ich činnosť a ktoré je potrebné sledovať detailne.


4. Overovaniu a kontrole ESG dát

ESRS zvyšujú požiadavky na kvalitu ESG údajov, čo znamená, že firmy potrebujú interné alebo externé mechanizmy na overovanie dát.


Ako odborný partner pomáha pri zavádzaní ESRS

Implementácia ESRS nie je len technický krok – je to strategická transformácia. Ako odborný partner vieme:

🔹 analyzovať súčasný stav ESG reportingu,
🔹 identifikovať materiálne oblasti špecifické pre vašu organizáciu,
🔹 nastaviť procesy zberu, konsolidácie a validácie dát,
🔹 pripraviť metodickú podporu pre audit a certifikáciu,
🔹 prepojiť ESG reporting s firemnou stratégiou a riadením.

Takýto prístup zabezpečuje, že vaše ESG reporty nie sú len formálnym dokumentom, ale nástrojom strategického rozhodovania, transparentnosti a konkurenčnej výhody.


Európske štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS) predstavujú nový štandard kvality a konzistentnosti v ESG reportingu. Nejde len o legislatívnu povinnosť – ide o príležitosť pre firmy zvýšiť svoju dôveryhodnosť, zlepšiť riadenie rizík a posilniť svoju pozíciu na trhu.

Firmy, ktoré ESRS implementujú systematicky a strategicky, nielen splnia regulačné nároky, ale získajú aj hlbší prehľad o svojom environmentálnom, sociálnom a riadiacom výkone, čo je kľúčové pre dlhodobú udržateľnosť a rast.

Ak potrebujete odbornú podporu pri zavádzaní ESRS v rámci ESG reportingu a chcete zabezpečiť kvalitné, auditovateľné a strategicky využiteľné údaje, radi vám pomôžeme s riešením šitým na mieru vašej organizácii.

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Najnovšie články na blogu

Energetický-audit-výrobného-podniku-novaco
Energetický audit

Energetický audit výrobného podniku: kde sa v praxi najčastejšie stráca energia

Vo výrobnom podniku sa energia nestráca na jednom mieste. Zvyčajne uniká po menších častiach naprieč technológiou, distribúciou médií, pomocnými systémami aj samotnou prevádzkou. Práve preto má energetický audit vo výrobe inú hodnotu než v administratívnej budove. Nejde len o prehľad faktúr alebo o jednu dominantnú položku spotreby. Ide o detailné zistenie, kde podnik platí za energiu, ktorá sa nepremieta do výkonu výroby, kvality produktu ani stability prevádzky.

Čítať viac »
energeticky-audit-novaco
Energetický audit

Energetický audit pred fotovoltikou alebo tepelným čerpadlom: prečo sa oplatí najprv znížiť spotrebu a až potom dimenzovať zdroj

Keď firma, obec, správca budovy alebo vlastník objektu uvažuje o fotovoltike alebo tepelnom čerpadle, veľmi často začne otázkou: aký výkon zariadenia potrebná potreba energie po odstránení zbytočných strát, po úprave regulácie a po realizácii základných úsporných opatrení. Práve tu má energetický audit zásadnú hodnotu. Nepovie len, aký zdroj sa dá osadiť, ale hlavne či ho nebudete dimenzovať na zbytočne vysokú spotrebu alebo na tepelnú stratu, ktorú ste si mohli ešte predtým znížiť.

Čítať viac »
energeticky-audit-novaco
Energetický audit

Ako si vybrať energetického audítora: 12 otázok pred podpisom zmluvy

Keď firma, obec, správca budovy alebo bytový dom rieši energetický audit, veľmi rýchlo narazí na praktický problém: podľa čoho si vybrať energetického audítora tak, aby audit nebol len formálny dokument, ale reálny podklad pre rozhodnutie, legislatívu, dotáciu alebo investície. Táto otázka je dôležitá aj preto, že na Slovensku je výkon činnosti energetického audítora regulovaný a oficiálny zoznam energetických audítorov vedie a zverejňuje SIEA. Zákon zároveň stanovuje, že energetický audit vykonáva energetický audítor a veľký podnik je povinný zabezpečiť jeho vykonanie aspoň raz za štyri roky, ak nejde cestou certifikovaného systému energetického alebo environmentálneho manažérstva.

Čítať viac »
energeticky-audit-novaco
Energetický audit

Energetický audit ako podklad pre investičné rozhodnutie: ktoré opatrenia robiť ako prvé

Energetický audit sa často vníma ako povinný dokument, ktorý treba vypracovať kvôli legislatíve, dotácii alebo internému reportingu. V skutočnosti je však jeho najväčšia hodnota úplne inde. Kvalitne spracovaný energetický audit dokáže firme, správcovi budovy alebo verejnému investorovi ukázať, ktoré opatrenia majú najvyšší technický efekt, ktoré najlepšiu ekonomiku, ktoré sú pripravené na okamžitú realizáciu a ktoré treba zaradiť až do ďalšej etapy.

Čítať viac »
energeticky-audit-novaco
Energetický audit

3 anonymizované prípadové štúdie energetických auditov: veľký podnik, verejná budova, bytový dom

Energetický audit sa často vníma ako povinný dokument, ktorý treba mať hotový kvôli legislatíve, dotácii alebo internému rozhodnutiu o investícii. V skutočnosti je však jeho najväčšia hodnota inde. Dobrý energetický audit nehovorí len to, že „niekde uniká energia“. Ukazuje, kde presne vznikajú straty, aké opatrenia majú najväčší technický aj ekonomický efekt, koľko budú stáť, koľko ušetria a v akom poradí má zmysel ich realizovať.

Čítať viac »
energeticky-audit-novaco
Energetický audit

Nová EED v praxi: spadá vaša firma do pásma nad 10 TJ alebo nad 85 TJ?

Nová EED mení jednu z najdôležitejších vecí v oblasti povinných energetických auditov a energetického manažérstva. Kým doteraz sa povinnosti v mnohých firmách vnímali hlavne cez kategóriu „veľký podnik“, článok 11 smernice (EÚ) 2023/1791 posúva logiku na inú úroveň: rozhodovať má priemerná ročná spotreba energie za predchádzajúce tri roky pri zohľadnení všetkých nosičov energie. Podľa výkladového odporúčania Komisie podniky nad 10 TJ spadajú do režimu energetického auditu, ak nemajú systém energetického manažérstva, a podniky nad 85 TJ majú zaviesť systém energetického manažérstva.

Čítať viac »

Získajte nezáväznú ponuku

Vyplňte krátky formulár a my vám pripravíme ponuku presne podľa vašich potrieb.