Povinný podiel OZE v systémoch centrálneho vykurovania: legislatíva a príklady

V Európskej únii je využitie obnoviteľných zdrojov v sektore vykurovania riadené prísnymi cieľmi a pravidlami. Nová Smernica o OZE (nariadenie (EÚ) 2023/2413) stanovuje členským štátom viazané ciele ročného nárastu podielu obnoviteľnej energie vo vykurovaní a chlazení. V rámci legislatívy „Fit for 55“ (revízia RED) sa napríklad navrhlo viazané navýšenie o 1,1 p.b. ročne v sektore vykurovania/chladenia (článok 23 RED III). Príslušný článok 24 pre centrálne vykurovanie stanovuje indikátívne (neviazané) zvýšenie o 2,2 p.b. ročne do roku 2030. Pre dosiahnutie týchto cieľov musia štáty zavádzať opatrenia ako podpora obnoviteľných zdrojov vo výrobných zariadeniach, využívanie odpadového tepla či povinné pripájanie budov k účinným sieťam CZT.


Európska legislatíva zároveň definuje „účinné“ systémy diaľkového vykurovania. Revidovaná smernica o energetickej efektívnosti (EED) napríklad považuje efektívnym každý nový alebo zásadne zrekonštruovaný systém CZT, ak aspoň 50 % jeho tepla pochádza z obnoviteľných alebo odpadových zdrojov. Toto kritérium má od nových systémov zabezpečiť vysoký podiel OZE. Od roku 2035 budú za efektívne považované len systémy s minimálne 20 % podielom OZE v rámci celkových 50 % vplyvu obnoviteľnej energie a odpadového tepla. Európske smernice navyše uprednostňujú integráciu obnoviteľných zdrojov do budov – nové výstavby a rekonštrukcie by sa mali pripájať na účinné CZT, ak sú dostupné, aby sa zrýchlila dekarbonizácia vykurovania.

EU štatistiky ukazujú, že podiel OZE vo vykurovaní a chladení v roku 2023 dosiahol len okolo 26,2 %. Cieľom legislatívy je tento podiel systematicky zvyšovať, aby sa naplnili záväzky EÚ na dekarbonizáciu (do roku 2030 42,5 % OZE v celkovej konečnej spotrebe).


Slovenská legislatíva a regulácia

Slovensko transponovalo a dopĺňa európske požiadavky aj vlastnými pravidlami. Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore OZE a KVET upravuje podporu elektriny z biomasy aj s podmienkami pre výrobu tepla. Podľa tohto zákona smie výrobca elektriny z biomasy získať štátnu podporu len v prípade, že aspoň 30 % jeho paliva tvoria obnoviteľné zdroje a zároveň minimálne 40 % vyrobeného tepla dodá do verejného systému vykurovania. Tieto kritériá pritom priamo motivujú prevádzkovateľov teplární zvyšovať podiel biomasy v palivovej základni.

Regulátor (ÚRSO) v rámci svojej Regulačnej politiky pre obdobie 2023–2027 navrhuje ďalšie opatrenia na podporu OZE v CZT. Dôraz sa kladie na postupné zvyšovanie podielu OZE, napríklad medziročným navýšením o 1 p.b. v celkovom palivovom mixe systémov CZT. Ďalej ÚRSO počíta so sprísnením pravidiel pripájania budov (povinné pripojenie nových alebo obnovovaných objektov k účinným CZT) a zavedením prísnejších pravidiel odpojenia od siete. Ak sa do konca 2025 systém CZT nestane „účinným“ podľa kritérií (napr. nebude mať dostatočný podiel OZE), koncový odberateľ tepla sa bude môcť od tohto systému odpojiť, ak si sám zabezpečí výrobu tepla z OZE. Tieto opatrenia majú zvýšiť tlak na modernizáciu teplární a zavádzanie obnoviteľných zdrojov do CZT.

Hlavné body:

  • Legislatíva podpory OZE: Zákon 309/2009 vyžaduje min. 30 % biomasy v palive a 40 % dodávky tepla pre verejnosť, aby výroba elektriny z biomasy mala nárok na podporu.
  • Regulácia URSO: Opatrenia ako medziročný +1 % podiel OZE v CZT a rozšírené právo odpojenia motivujú zelenšiu výrobu tepla.

Príklady z praxe

Zvolenská tepláreň (kombinovaná výroba) – Prechod na biomasu ilustruje praktické dôsledky legislatívy. V roku 2006 tepláreň v Zvolene, ktorá do tej doby využívala uhlie a plyn, pristúpila k rekonštrukcii kotolne. Hlavným dôvodom boli sprísnené emisné limity (transponované z európskych noriem pre veľké spaľovacie zdroje), účinné od roku 2007. Modernizáciou bol na jeden kotol doplnený nový blok na spaľovanie drevnej štiepky. Po uvedení do prevádzky v roku 2008 mohla drevná štiepka nahradiť až 40 000 ton uhlia ročne, čo predstavovalo približne 30 % paliva. Projekt významne znížil emisie SO₂ (približne o polovicu) aj CO₂ (približne o 20 %) a bol čiastočne financovaný z európskych fondov (štát prispel 44 %, EÚ 51 %). Tento príklad ukazuje, že legislatívny tlak (emisné normy, podpora OZE) konkrétne motivoval investíciu do obnoviteľnej zložky v CZT.

Ďalšie mestá tento trend nasledujú. Napríklad žilinská a banskobystrická tepláreň už majú v palivovom mixe vysoké percento drevnej biomasy, aby spĺňali emisné a energetické ciele. Úsilie smeruje aj do úplne nových projektov – Košice plánujú pre CZT výstavbu geotermálnych vrtov a moderných teplární využívajúcich odpady či drevnú biomasu.

Záver

Legislatíva EÚ aj Slovenska jednoznačne smeruje k rastúcemu podielu obnoviteľných zdrojov v centrálnom vykurovaní. Smernice ako RED III zavádzajú viazané ročné ciele rastu obnoviteľného tepla a EED motivuje prevádzkovateľov CZT splniť prísne kritériá efektívnosti (vysoký podiel OZE). Slovenské predpisy toto napĺňajú cez podporu energetickej biomasy a regulácie v CZT (napr. +1 % OZE ročne). Konkrétne investície – ako prechod Zvolenčian na biomasu – potvrdzujú, že tento legislatívny rámec prináša zmeny v reálnych teplárňach a postupne znižuje závislosť CZT na fosílnych palivách.

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Najnovšie články na blogu

energeticky-audit-novaco
Energetický audit

Energetický audit v praxi: ako čítať správu, čo ovplyvňuje cenu a kedy sa oplatí

Energetický audit patrí medzi najdôležitejšie odborné dokumenty v oblasti energetickej efektívnosti. Pre niektoré firmy je zákonnou povinnosťou, pre iné je podmienkou pri žiadosti o dotáciu, úver alebo podporu z verejných zdrojov. V mnohých prípadoch je však najmä praktickým nástrojom, ktorý ukáže, kde organizácia zbytočne míňa energiu a aké opatrenia môžu priniesť skutočné úspory.

Čítať viac »
trencin-zlin-novaco
Dotácie

Zlín a Trenčín v dialógu: čo ukazuje nový projekt mestám a obciam

Mestá už dnes nesúťažia iba o turistov, investorov alebo nové pracovné miesta. Čoraz viac súťažia aj o kvalitu života, verejný priestor, schopnosť zapájať obyvateľov a pripravenosť čerpať európske zdroje na rozvojové projekty. Práve preto je zaujímavý nový cezhraničný projekt „Zlín a Trenčín v dialógu: kultúrny a kreatívny most 2026+“, ktorý prepája dve partnerské mestá v oblasti kultúry, kreatívnych odvetví, verejného priestoru a strategického plánovania.

Čítať viac »
eucf-dotacie-novaco-European-City-Facility
Dotácie

EUCF 2026: grant 60 000 € pre mestá a obce na investičné koncepty energetických projektov

Dobrá správa pre samosprávy, ktoré pripravujú energetické projekty. European City Facility – EUCF oznámila novú sériu výziev, v rámci ktorej bude podporených 185 miestnych prijímateľov grantom vo výške 60 000 €. Prvá výzva sa očakáva v októbri 2026 a ďalšie kolá sú predbežne plánované na apríl 2027 a október 2027. Výzva bude financovaná z programu LIFE Programme, ktorý je nástrojom Európskej únie pre životné prostredie a klimatické opatrenia. 

Čítať viac »
preco-si-vybrat-novaco-energeticky-audit
Energetický audit

Program SIH4EE: prečo je energetický audit kľúčom k financovaniu úspor a obnoviteľných zdrojov

Firmy dnes čoraz častejšie riešia, ako znížiť spotrebu energie, ako modernizovať prevádzku a ako financovať opatrenia, ktoré im pomôžu znížiť náklady. Vysoké ceny energií, nové legislatívne požiadavky, ESG reporting, tlak od odberateľov a potreba vyššej konkurencieschopnosti spôsobujú, že energetická efektívnosť už nie je len technická téma. Je to praktická otázka riadenia firmy.

Čítať viac »
obehove-cerpadla-plynova-kotolna-czt-novaco
Energetický audit

Výzva MoF 8/2026: 150 miliónov eur na energetickú efektívnosť priemyslu

Slovenské podniky majú pred sebou jednu z najzaujímavejších príležitostí posledných rokov. Otvorená je nová výzva z Modernizačného fondu, v rámci ktorej je na energetickú modernizáciu priemyslu vyčlenených 150 miliónov eur. Cieľ je jasný: podporiť podniky, ktoré chcú znížiť svoju spotrebu energie, modernizovať technológie, obnoviť budovy, znížiť emisie a stať sa konkurencieschopnejšími.

Čítať viac »
Energetický-audit-výrobného-podniku-novaco
Energetika

Veľké podniky, energetický audit a ISO 14001: vypadnete zo schémy alebo nie?

Pripravované pravidlá energetickej efektívnosti vyvolávajú medzi veľkými podnikmi veľa otázok. Doteraz bola situácia pomerne jasná: ak bol podnik veľkým podnikom podľa zákona č. 321/2014 Z. z., musel zabezpečiť energetický audit aspoň raz za štyri roky alebo využiť niektorú zo zákonných alternatív. Po novom sa však systém mení. Povinnosť sa má viac viazať na reálnu spotrebu energie, nie iba na veľkostnú kategóriu podniku. A práve tu vzniká otázka, ktorá dnes zaujíma veľa firiem: ak veľký podnik „vypadne“ z povinného energetického auditu, musí automaticky zaviesť ISO 50001? Alebo môže stačiť ISO 14001, ak jeho súčasťou bude energetický audit?

Čítať viac »

Získajte nezáväznú ponuku

Vyplňte krátky formulár a my vám pripravíme ponuku presne podľa vašich potrieb.