Nová EED mení jednu z najdôležitejších vecí v oblasti povinných energetických auditov a energetického manažérstva. Kým doteraz sa povinnosti v mnohých firmách vnímali hlavne cez kategóriu „veľký podnik“, článok 11 smernice (EÚ) 2023/1791 posúva logiku na inú úroveň: rozhodovať má priemerná ročná spotreba energie za predchádzajúce tri roky pri zohľadnení všetkých nosičov energie. Podľa výkladového odporúčania Komisie podniky nad 10 TJ spadajú do režimu energetického auditu, ak nemajú systém energetického manažérstva, a podniky nad 85 TJ majú zaviesť systém energetického manažérstva.
Presne preto je otázka „spadá vaša firma nad 10 TJ alebo nad 85 TJ?“ dnes oveľa dôležitejšia než kedysi. Už nejde len o to, koľko máte zamestnancov alebo aký máte obrat. Rozhodujúce je, koľko energie firma reálne spotrebuje naprieč všetkými nosičmi – teda nielen elektrinu, ale aj plyn, teplo, pohonné látky, palivá či ďalšie formy energie. Odporúčanie Komisie zároveň výslovne uvádza, že článok 11 ods. 1 a 2 nevylučuje sektory podľa ich činnosti a že táto logika sa neuplatňuje len na „veľké podniky“ v pôvodnom zmysle, ale na podniky podľa ich energetickej spotreby.
Pre slovenské firmy je to praktická téma aj preto, že smernica a vnútroštátna realita nie sú to isté. Smernice EÚ stanovujú záväzný cieľ, ale členské štáty si vyberajú spôsob transpozície do svojho práva. EUR-Lex uvádza, že smernica (EÚ) 2023/1791 mala byť vo všeobecnosti transponovaná do národného práva do 11. októbra 2025, no odporúčanie Komisie osobitne vysvetľuje, že ustanovenia o prvých energetických auditoch pre novo dotknuté podniky majú termín 11. októbra 2026 a ustanovenia o prvých systémoch energetického manažérstva pre podniky nad 85 TJ termín 11. októbra 2027.
Tento článok preto nie je len prehľadom európskej legislatívy. Je to praktický návod, ako sa na novú EED pozerať v roku 2026, ako si orientačne spočítať svoje pásmo, čo reálne znamená hranica 10 TJ a 85 TJ a čo by mala firma robiť už teraz, aby nebola zaskočená v momente, keď sa nové pravidlá plne pretavia do národnej praxe.
Čo sa v novej EED skutočne mení
Najväčšia zmena je v samotnom kritériu. Výkladové odporúčanie Komisie k článku 11 novej EED hovorí, že rozhodujúca je priemerná ročná spotreba energie podniku za predchádzajúce tri roky, pri zohľadnení všetkých nosičov energie. Nad 85 TJ musí podnik implementovať systém energetického manažérstva. Nad 10 TJ musí podnik, ak takýto systém nemá, podliehať energetickému auditu. Toto je zásadný posun oproti staršiemu prístupu, v ktorom sa povinnosti odvíjali najmä od toho, či podnik bol alebo nebol MSP.
Ešte dôležitejšie je, že Komisia výslovne vysvetľuje, že článok 11 ods. 1 a 2 nevylučuje žiadne sektory podľa typu činnosti. Odporúčanie priamo uvádza, že nejde o režim obmedzený len na vybrané odvetvia a že sa nevylučujú ani ETS prevádzky či subjekty s IPPC povoleniami. V praxi to znamená, že rozhoduje energetická stopa firmy, nie to, či je firma výrobná, logistická, obchodná alebo službová.
Mnohé firmy si stále myslia, že povinný energetický audit sa týka len „veľkých podnikov“ podľa počtu zamestnancov alebo obratu. Nová EED však smeruje k tomu, že do povinného režimu sa môžu dostať aj podniky, ktoré by sa klasicky za veľké nepovažovali, ale ich reálna energetická spotreba je vysoká.
Prečo je to na Slovensku veľká zmena oproti doterajšiemu režimu
Súčasná slovenská prax je firmám známa najmä cez zákon č. 321/2014 Z. z. a cez pojem veľkého podniku. SIEA vo svojom sprievodnom materiáli k zákonu uvádza, že povinné audity sa týkali všetkých veľkých podnikov a vysvetľuje to cez podniky s viac ako 250 zamestnancami alebo podniky, ktorých ročný obrat presahuje 50 miliónov eur a/alebo celková ročná súvaha presahuje 43 miliónov eur. Aj samotné znenie zákona pracuje s kategóriou veľkého podniku, teda podnikateľa, ktorý nie je mikropodnikom, malým podnikom ani stredným podnikom.
Práve preto bude nová EED v praxi pre mnohé firmy mentálnou zmenou. Už nestačí poznať svoju veľkostnú kategóriu. Firma bude musieť vedieť preukázateľne pracovať so svojou spotrebou energie za tri roky, prepočítať ju cez všetky nosiče energie a vyhodnotiť, či sa dostáva nad 10 TJ alebo nad 85 TJ. V praxi sa tak pozornosť presúva z korporátnej kategorizácie na energetické dáta.
Zároveň platí, že smernica sama osebe stanovuje záväzný cieľ, ale konkrétny mechanizmus, forma oznamovania a detailná implementácia musia byť prenesené do národného práva. Preto je na Slovensku rozumné sledovať dve veci naraz: aktuálne platné slovenské povinnosti a pripravovanú alebo prijatú transpozíciu článku 11 novej EED. Kto bude čakať až na posledný moment, môže zistiť, že mu chýbajú historické dáta, prepočty alebo interné kapacity na prípravu energetického auditu či systému energetického manažérstva.
Čo v praxi znamená hranica 10 TJ a 85 TJ
Aby boli tieto čísla zrozumiteľnejšie, oplatí sa preložiť si ich aj do megawatthodín. Jeden terajoule zodpovedá približne 277,78 MWh, takže 10 TJ je približne 2 777,78 MWh ročne a 85 TJ je približne 23 611,11 MWh ročne. Toto sú orientačné ekvivalenty, ktoré pomáhajú firmám rýchlo zistiť, či sú od hranice ďaleko, alebo sa k nej už približujú.
Dôležité však je, že nová EED nehovorí len o elektrine. Výkladové odporúčanie aj odkaz na energetické štatistiky hovoria o všetkých nosičoch energie spolu. Pod pojem energetické produkty patria spaľovacie palivá, teplo, energia z obnoviteľných zdrojov, elektrina aj iné formy energie. A keď Komisia vysvetľuje článok 11, výslovne používa formuláciu „taking all energy carriers together“.
To je v praxi zásadné. Firma si nesmie povedať: „Na elektrine sme len na 1 900 MWh, takže sme pod 10 TJ.“ Ak zároveň odoberá zemný plyn, technologické teplo, LPG, naftu do internej prevádzky alebo iné energetické nosiče, musí ich do výpočtu zahrnúť tiež. Presne na tomto bude veľa podnikov robiť chybu: budú sledovať jeden dominantný nosič a prehliadnu súčet všetkých ostatných.
Ako si má firma prakticky spočítať, či je nad 10 TJ alebo nad 85 TJ
Základná logika je jednoduchá. Firma si má zobrať posledné tri uzavreté roky, spočítať svoju spotrebu energie naprieč všetkými nosičmi, previesť ich na jednotnú energetickú bázu a vypočítať trojročný priemer. Práve tento priemer je podľa článku 11 rozhodujúci. Odporúčanie Komisie opakovane pracuje s formuláciou „average annual consumption over the previous three years“.
Praktický postup preto vyzerá takto. Najskôr si firma zhromaždí faktúry a interné evidencie za elektrinu, plyn, teplo, pohonné látky, palivá a ďalšie relevantné nosiče energie za posledné tri roky. Následne všetko prevedie na jednotku energie, typicky MWh alebo TJ. Potom za každý rok spraví súčet všetkých nosičov a z troch ročných súčtov vypočíta priemer. Až tento priemer porovná s hranicou 10 TJ a 85 TJ.
Veľmi dôležité je nepomýliť si trojročný priemer s jedným výnimočne silným alebo slabým rokom. Nová EED nestojí na tom, že firma mala jeden energeticky extrémny rok. Stojí na tom, že sa posudzuje priemerná ročná spotreba za tri predchádzajúce roky. Na druhej strane však odporúčanie Komisie zároveň uvádza, že podniky samotné musia hlásiť národnému orgánu, ak ich spotreba energie v danom roku prekročí prah 10 TJ alebo 85 TJ. To znamená, že podniky nemajú len pasívne čakať, ale musia svoje spotreby priebežne sledovať. Konkrétny slovenský mechanizmus oznamovania však bude závisieť od národnej implementácie.
Čo čaká firmu v pásme nad 10 TJ
Ak sa firma dostane nad 10 TJ priemernej ročnej spotreby energie za posledné tri roky a nemá implementovaný systém energetického manažérstva, podľa článku 11 ods. 2 má podliehať energetickému auditu. Toto je nové „vstupné pásmo“, v ktorom sa bude nachádzať veľa firiem, ktoré doteraz možno povinný audit riešiť nemuseli. Komisia pritom vysvetľuje, že ide o novo dotknuté podniky a že prvý energetický audit v tomto novom režime má byť transponovaný s termínom do 11. októbra 2026.
Z praktického pohľadu to znamená, že firma nad 10 TJ by sa nemala uspokojiť s tým, že „ešte nevyšiel slovenský formulár“. Mala by už dnes vedieť, koľko energie spotrebuje, kto jej vie audit spracovať, aké prevádzky a budovy do neho budú vstupovať a aké dáta bude potrebovať. Energetický audit totiž nie je administratívna príloha na jeden deň. Je to proces, ktorý potrebuje poriadne vstupné údaje, pochopenie technológií a dobré nastavenie rozsahu.
A ešte jedna podstatná vec: v novej EED už neplatí pohodlná skratka „sme SME, nás sa to netýka“. Ak má podnik spotrebu nad 10 TJ, môže sa do režimu energetického auditu dostať bez ohľadu na to, že formálne patrí medzi malé alebo stredné podniky. Práve preto bude toto pásmo pre mnohé energeticky náročné MSP najcitlivejšou zmenou.
Čo čaká firmu v pásme nad 85 TJ
Podniky s priemernou ročnou spotrebou energie vyššou ako 85 TJ za posledné tri roky majú podľa článku 11 ods. 1 implementovať systém energetického manažérstva. Odporúčanie Komisie zároveň vysvetľuje, že tento systém má byť certifikovaný nezávislým orgánom v súlade s relevantnými európskymi a medzinárodnými normami, pričom ako referenčný štandard výslovne uvádza EN ISO 50001. Prvé takéto systémy pre novo povinné podniky majú byť transponované s termínom do 11. októbra 2027.
To je dôležité aj z obchodného pohľadu. Nad 85 TJ už nejde len o jednorazový audit. Ide o systematické riadenie energie, monitoring skutočnej spotreby, ciele, akčný plán, vyhodnocovanie a certifikovateľný rámec. Pre niektoré firmy to bude prirodzený krok, najmä ak už dnes pracujú s energetickým manažmentom alebo ESG reportingom. Pre iné to bude výrazne väčšia zmena než samotný audit.
Zároveň z logiky článku 11 vyplýva, že pásmo nad 85 TJ je vyšší režim než pásmo nad 10 TJ. Článok 11 ods. 2 totiž hovorí o audite pre podniky nad 10 TJ, ktoré neimplementujú systém energetického manažérstva. Inými slovami, ak podnik spadá do režimu nad 85 TJ a riadne implementuje energetický manažérsky systém, nepozerá sa naň rovnako ako na podnik, ktorý má iba povinnosť auditu bez EMS.
Ktoré firmy sa môžu dostať do povinného režimu po novom
Zmena prahu z „veľkosti podniku“ na „spotrebu energie“ je dôležitá práve preto, že môže zachytiť firmy, ktoré doteraz povinnosť auditu neriešili. V praxi pôjde najmä o podniky s vyššou kombinovanou spotrebou elektriny, plynu, tepla, chladu, palív a ďalších energetických nosičov. Nie rozhodujúci počet zamestnancov, ale reálny energetický profil. To môže byť prekvapením pre prevádzky s energeticky náročným chladením, pečením, varením, výrobou, sušením, stlačeným vzduchom, vnútornou logistikou alebo kombinovaným odberom viacerých médií. Toto je praktický dôsledok pravidla „all energy carriers together“.
Naopak, aj firma, ktorá je „veľká“ podľa korporátnych parametrov, môže mať z pohľadu novej EED inú situáciu, než mala doteraz podľa slovenského režimu. Práve preto bude prechodné obdobie na trhu zaujímavé: určitá skupina podnikov môže byť povinná podľa doterajšieho slovenského zákona, ale nová európska logika už mieri na spotrebu. A iná skupina môže byť zatiaľ pokojná podľa starého veľkostného testu, no v novej EED sa dostáva do hry práve preto, že spotrebou presahuje 10 TJ.
Najčastejšie chyby, ktoré firmy pri novej EED spravia
Prvou chybou je sledovať len elektrinu. Nová EED však pracuje so všetkými nosičmi energie spolu. Kto zanedbá plyn, teplo, kvapalné palivá alebo inú energiu, môže si úplne nesprávne vyhodnotiť, že je pod prahom.
Druhou chybou je počítať len posledný rok. Článok 11 stojí na priemernej ročnej spotrebe za posledné tri roky, nie na jedinom roku. Tretia častá chyba je zameniť si súčasný slovenský režim veľkého podniku s novou európskou logikou. A štvrtou je čakať na posledný moment namiesto toho, aby si firma už dnes pripravila energetickú bilanciu, databázu odberov a interného vlastníka témy.
Čo by mala firma urobiť už teraz
Ak chce firma zvládnuť novú EED bez chaosu, mala by urobiť šesť praktických krokov. Po prvé, zhromaždiť tri uzavreté roky spotrieb naprieč všetkými nosičmi energie. Po druhé, previesť ich do jednej jednotky a spočítať trojročný priemer. Po tretie, zistiť, či je bezpečne pod 10 TJ, blízko k 10 TJ, medzi 10 a 85 TJ, alebo nad 85 TJ. Po štvrté, určiť, či bude vhodnejší energetický audit, alebo sa už treba pripravovať na systém energetického manažérstva. Po piate, sledovať slovenskú transpozíciu a oznamovací mechanizmus. A po šieste, nezačať riešiť audit až v momente, keď bude termín za dverami.
Toto je presne miesto, kde má odborné spracovanie veľký zmysel. Pri hranici 10 TJ a 85 TJ nebude rozhodovať len právne slovíčko, ale kvalita energetických dát, správny prepočet nosičov, rozsah auditu a schopnosť firmy obhájiť, do akého pásma patrí. Čím skôr si podnik spraví reálnu energetickú bilanciu, tým menšie riziko, že bude neskôr improvizovať.
Záver
Nová EED je pre firmy dôležitá preto, že mení samotný základ otázky „koho sa týka povinný energetický audit alebo energetický manažment“. Už nejde primárne o veľkosť firmy podľa zamestnancov a obratu, ale o priemernú ročnú spotrebu energie za posledné tri roky pri zohľadnení všetkých nosičov energie. Nad 10 TJ ide firma do režimu energetického auditu, ak nemá systém energetického manažérstva. Nad 85 TJ sa dostáva do režimu energetického manažérstva. Prvé nové termíny, s ktorými Komisia pri transpozícii počíta, smerujú na október 2026 a október 2027.
Z pohľadu praxe je preto najrozumnejší postup jednoduchý: nespoliehať sa na odhad, ale spočítať si vlastnú spotrebu. Firmy, ktoré budú mať tri roky dát v poriadku a budú vedieť svoju spotrebu prepočítať cez všetky nosiče energie, budú mať náskok. Tie ostatné môžu byť prekvapené, že ich nová EED zasiahne skôr, než čakali. A presne preto je dnes otázka 10 TJ a 85 TJ jednou z najdôležitejších tém v oblasti energetických auditov pre podniky.
Potrebujete zistiť, či sa vašej firmy dotkne nová EED?
Pripravíme vám odborné vyhodnotenie spotreby energie, pomôžeme určiť, či sa pohybujete nad 10 TJ alebo nad 85 TJ, a spracujeme energetický audit tak, aby ste boli pripravení na ďalší postup.
