Navrhované zmeny v ESG a dobrovoľné štandardy: Čo to znamená pre firmy

V posledných rokoch sa ESG — teda environmentálne, sociálne a riadiace požiadavky — stali kľúčovým prvkom firemného riadenia nielen v nadnárodných spoločnostiach, ale aj v malých a stredných podnikoch. Pôvodne navrhnutý rozsiahly rámec povinností, ktorý mal platiť v EÚ pre tisíce spoločností v nasledujúcich rokoch, priniesol obrovskú legislatívnu a administratívnu záťaž. Reakciou na túto realitu je legislatívny balík zmien známy ako „Omnibus“, ktorý upravuje povinnosti ESG reportingu, posúva ich termíny a riadi ich rozsah tak, aby bol pre firmy realistickejší a použiteľnejší.

Okrem toho vznikajú dobrovoľné ESG štandardy, ktoré firmám, najmä tým menším, umožňujú začať s transparentným udržateľnostným vykazovaním ešte predtým, než sa stanú povinne viazané legislatívou. Tento článok vysvetľuje, aké konkrétne zmeny sa navrhujú, prečo k nim dochádza a čo prinesú dobrovoľné štandardy ESG pre firmy na Slovensku a v celej EÚ.


ESG reporting a legislatívny rámec v EÚ

Doterajší základ ESG reportingu v EÚ tvorila Smernica o udržateľnom vykazovaní podnikov (Corporate Sustainability Reporting Directive, CSRD), ktorá mala výrazne rozšíriť povinnosť zverejňovania environmentálnych, sociálnych a riadiacich informácií pre firmy splňujúce určité veľkostné a finančné kritériá. Cieľom bolo priniesť jednotný európsky rámec, ktorý bude zahŕňať rôzne aspekty ESG — od uhlíkovej stopy a environmentálnych vplyvov, cez pracovné podmienky a bezpečnosť, až po riadiace procesy a transparentnosť. Tento povinný reporting mal byť spravodajským nástrojom pre investorov, zákazníkov a ďalších stakeholderov, ktorí potrebujú posúdiť udržateľnostný profil organizácie.

V praxi však nastala situácia, kde množstvo firiem – vrátane stredných podnikov – začalo pociťovať, že táto povinnosť je administratívne náročná, nákladná a nie vždy primerane odôvodnená vzhľadom na ich veľkosť alebo prevádzku. Reakciou Európskej komisie na tieto výzvy je komplexný balík úprav legislatívy, ktorý sa často označuje ako Omnibus balík.


Balík OMNIBUS – čo upravuje a prečo vznikol

Balík zmien, ktorý sa označuje ako Omnibus, nie je len jednou legislatívnou úpravou. Ide o súbor zásadných zmien, ktoré sa dotýkajú viacerých dôležitých predpisov v oblasti ESG reportingu a udržateľnosti. Cieľom je predovšetkým znížiť administratívnu záťaž na firmy, upraviť časový rozvrh povinností a zjednodušiť povahu niektorých reportovacích požiadaviek, aby podniky mohli lepšie reagovať na požiadavky trhu bez nadmernej byrokracie.

Medzi hlavné navrhované zmeny patrí:

Úprava rozsahu ESG povinností

Podľa pôvodných pravidiel malo ESG povinnosti platiť pre rozsiahly okruh podnikov vrátane mnohých stredných firiem. Nový návrh v rámci Omnibus balíka upravuje tieto hranice tak, že povinnosť reportovať by sa mala týkať predovšetkým väčších firiem s viac ako 1 000 zamestnancami alebo s významným obratom či bilančnými aktívami. Takéto zmenu by znížila počet podnikov, ktoré podliehajú povinnému ESG reportingu, až o výrazné percento.

Posunutie termínov implementácie

Pre podniky, ktoré mali podľa pôvodného harmonogramu začať reportovať v najbližších rokoch, sa zavádzajú odklady reportovacích povinností. To firmy uvoľňuje od najbližšieho časového tlaku a vytvára priestor na systematickú prípravu, budovanie interných procesov, zavádzanie ESG dátových tokov a školenie zamestnancov.

Zjednodušenie štandardov a úprava obsahu

Navrhované zmeny zahŕňajú aj výrazné zníženie rozsahu a zložitosti štandardov, ktoré by mali firmy vyplňovať. Kritériá European Sustainability Reporting Standards (ESRS) sa majú revidovať tak, aby počet údajov a ich detailov bol primerane znížený, čo zlepší ich praktickú vykonateľnosť a zníži náklady spojené s reportingom.

Dobrovoľné vykazovanie EÚ taxonómie

Taxonómia EÚ – teda regulácia definujúca, čo sa považuje v Európe za environmentálne udržateľnú činnosť – sa má taktiež upraviť. Firmy s menším počtom zamestnancov alebo nižším obratom by mali možnosť vykazovať tieto údaje dobrovoľne, podľa vlastného uváženia a potrieb, čo eliminuje tlak na povinné zverejnenie každej drobnosti.

Tieto zmeny však neznamenajú, že by sa ESG reporting rušil. Skôr ide o jeho racionalizáciu, pri ktorej zostáva zachovaná podstata udržateľnostných cieľov, ale formát a rozsah povinností sa prispôsobujú realite podnikateľského prostredia v EÚ.


Dobrovoľné ESG štandardy – priestor pre MSP

Zatiaľ čo povinné ESG reportovanie sa týka primárne veľkých firiem, EÚ vytvára aj dobrovoľné štandardy pre malé a stredné podniky. Ich cieľom je ponechať firmám flexibilitu, ale zároveň im dať jasný a štandardizovaný rámec, ako môžu dobrovoľne reportovať svoje ESG údaje a zodpovedné praktiky.

Najvýznamnejším príkladom je VSME – Voluntary Sustainability Reporting Standard pre MSP. Tento rámec bol vypracovaný tak, aby reagoval na požiadavky trhu a partnerov, ktorí od svojich dodávateľov alebo klientov často žiadajú ESG údaje, aj keď sami tieto menšie firmy nemajú povinnosť reportovať podľa CSRD. Finance

VSME je navrhnutý v dvoch základných moduloch:

  • základný modul, ktorý obsahuje tie ESG prvky, ktoré sú najčastejšie požadované v praxi — napríklad jednoduché environmentálne ukazovatele, základné údaje o pracovných podmienkach či prvky riadenia;
  • rozšírený modul, ktorý pridáva komplexnejšie informácie, akými sú ciele redukcie emisií, stratégie v oblasti sociálnych otázok alebo podrobnosti o riadiacich postupoch.

Tento dvojúrovňový prístup umožňuje malým a stredným firmám zvoliť si úroveň reportovania, ktorá najlepšie zodpovedá ich možnostiam a potrebám ich stakeholderov — od zákazníkov, cez investorov až po banky a obchodných partnerov.


Prečo dobrovoľné štandardy dávajú zmysel

Hoci dobrovoľné ESG štandardy nie sú povinné, ich prijatie môže firmám priniesť reálne výhody:

Prvý krok k transparentnosti a dôvere
Vo svete, kde zákazníci a partneri čoraz viac vykazujú záujem o ESG údaje svojich obchodných partnerov, môže dobrovoľné reportovanie pomôcť zvýšiť dôveru a reputáciu firmy v celom hodnotovom reťazci.

Lepšia pripravenosť na budúce povinnosti
Aj keď väčšina malých a stredných firiem nemá momentálne povinnosť reportovať pod CSRD, trh ich môže na tieto informácie žiadať. Budovanie interných procesov dobrovoľne dáva podnikom výhodu pri príprave na budúce legislatívne zmeny.

Zjednodušenie požiadaviek dodávateľov
V mnoho situáciách veľké firmy požadujú od svojich dodávateľov ESG údaje. Štandardizovaný, dobrovoľný rámec ako VSME prináša jednotný formát, čím sa odstráni potreba reagovať na rôzne individuálne požiadavky a podmienky.


Ako sa firmy môžu pripravovať

Pre firmy je dôležité nielen sledovať legislatívne zmeny, ale aj budovať interné kapacity pre ESG procesy. To znamená:

  • začať mapovať environmentálne a sociálne dopady svojich činností,
  • vytvárať interné metodiky zberu dát a ich vyhodnocovania,
  • komunikovať ESG aktivity so stakeholdermi,
  • zvážiť implementáciu dobrovoľných štandardov ako prvý krok pred povinným reportingom.

ESG už dnes nie je iba otázkou dodržiavania predpisov — je to aj nástroj pre riadenie rizík, budovanie reputácie a strategické rozhodovanie.


Záver

Navrhované zmeny v ESG reguláciách v rámci balíka Omnibus znamenajú dôležitú etapu v evolúcii európskeho prístupu k udržateľnosti. Namiesto toho, aby kládol rovnaké povinnosti na všetky firmy bez rozdielu, hľadá principiálne rovnováhu medzi ambicióznymi cieľmi EÚ a schopnosťou firiem tieto ciele uplatňovať v praxi.

Dobrovoľné štandardy ako VSME dopĺňajú tento rámec tým, že ponúkajú stredným a menším organizáciám reálnu cestu, ako pristúpiť k ESG reportingu spôsobom, ktorý je primeraný ich veľkosti a kapacitám, no zároveň im umožňuje reagovať na požiadavky trhu a pripraviť sa na budúcu legislatívu.

Takýto prístup podporuje udržateľné podnikanie ako strategickú investíciu do budúcnosti, nie len ako legislatívnu povinnosť.

V ESG reportingu sa vyznáme, neváhajte nás kontaktovať.

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Najnovšie články na blogu

Energetický-audit-výrobného-podniku-novaco
Energetický audit

Energetický audit výrobného podniku: kde sa v praxi najčastejšie stráca energia

Vo výrobnom podniku sa energia nestráca na jednom mieste. Zvyčajne uniká po menších častiach naprieč technológiou, distribúciou médií, pomocnými systémami aj samotnou prevádzkou. Práve preto má energetický audit vo výrobe inú hodnotu než v administratívnej budove. Nejde len o prehľad faktúr alebo o jednu dominantnú položku spotreby. Ide o detailné zistenie, kde podnik platí za energiu, ktorá sa nepremieta do výkonu výroby, kvality produktu ani stability prevádzky.

Čítať viac »
energeticky-audit-novaco
Energetický audit

Energetický audit pred fotovoltikou alebo tepelným čerpadlom: prečo sa oplatí najprv znížiť spotrebu a až potom dimenzovať zdroj

Keď firma, obec, správca budovy alebo vlastník objektu uvažuje o fotovoltike alebo tepelnom čerpadle, veľmi často začne otázkou: aký výkon zariadenia potrebná potreba energie po odstránení zbytočných strát, po úprave regulácie a po realizácii základných úsporných opatrení. Práve tu má energetický audit zásadnú hodnotu. Nepovie len, aký zdroj sa dá osadiť, ale hlavne či ho nebudete dimenzovať na zbytočne vysokú spotrebu alebo na tepelnú stratu, ktorú ste si mohli ešte predtým znížiť.

Čítať viac »
energeticky-audit-novaco
Energetický audit

Ako si vybrať energetického audítora: 12 otázok pred podpisom zmluvy

Keď firma, obec, správca budovy alebo bytový dom rieši energetický audit, veľmi rýchlo narazí na praktický problém: podľa čoho si vybrať energetického audítora tak, aby audit nebol len formálny dokument, ale reálny podklad pre rozhodnutie, legislatívu, dotáciu alebo investície. Táto otázka je dôležitá aj preto, že na Slovensku je výkon činnosti energetického audítora regulovaný a oficiálny zoznam energetických audítorov vedie a zverejňuje SIEA. Zákon zároveň stanovuje, že energetický audit vykonáva energetický audítor a veľký podnik je povinný zabezpečiť jeho vykonanie aspoň raz za štyri roky, ak nejde cestou certifikovaného systému energetického alebo environmentálneho manažérstva.

Čítať viac »
energeticky-audit-novaco
Energetický audit

Energetický audit ako podklad pre investičné rozhodnutie: ktoré opatrenia robiť ako prvé

Energetický audit sa často vníma ako povinný dokument, ktorý treba vypracovať kvôli legislatíve, dotácii alebo internému reportingu. V skutočnosti je však jeho najväčšia hodnota úplne inde. Kvalitne spracovaný energetický audit dokáže firme, správcovi budovy alebo verejnému investorovi ukázať, ktoré opatrenia majú najvyšší technický efekt, ktoré najlepšiu ekonomiku, ktoré sú pripravené na okamžitú realizáciu a ktoré treba zaradiť až do ďalšej etapy.

Čítať viac »
energeticky-audit-novaco
Energetický audit

3 anonymizované prípadové štúdie energetických auditov: veľký podnik, verejná budova, bytový dom

Energetický audit sa často vníma ako povinný dokument, ktorý treba mať hotový kvôli legislatíve, dotácii alebo internému rozhodnutiu o investícii. V skutočnosti je však jeho najväčšia hodnota inde. Dobrý energetický audit nehovorí len to, že „niekde uniká energia“. Ukazuje, kde presne vznikajú straty, aké opatrenia majú najväčší technický aj ekonomický efekt, koľko budú stáť, koľko ušetria a v akom poradí má zmysel ich realizovať.

Čítať viac »
energeticky-audit-novaco
Energetický audit

Nová EED v praxi: spadá vaša firma do pásma nad 10 TJ alebo nad 85 TJ?

Nová EED mení jednu z najdôležitejších vecí v oblasti povinných energetických auditov a energetického manažérstva. Kým doteraz sa povinnosti v mnohých firmách vnímali hlavne cez kategóriu „veľký podnik“, článok 11 smernice (EÚ) 2023/1791 posúva logiku na inú úroveň: rozhodovať má priemerná ročná spotreba energie za predchádzajúce tri roky pri zohľadnení všetkých nosičov energie. Podľa výkladového odporúčania Komisie podniky nad 10 TJ spadajú do režimu energetického auditu, ak nemajú systém energetického manažérstva, a podniky nad 85 TJ majú zaviesť systém energetického manažérstva.

Čítať viac »

Získajte nezáväznú ponuku

Vyplňte krátky formulár a my vám pripravíme ponuku presne podľa vašich potrieb.