Nízkouhlíková stratégia
Nízkouhlíková stratégia je súbor opatrení a politík zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov s cieľom minimalizovať dopady klimatických zmien. Zahŕňa opatrenia ako podpora obnoviteľných zdrojov energie, zvyšovanie energetickej efektívnosti, využívanie ekologickej dopravy či zavádzanie inovácií v priemysle a poľnohospodárstve. Cieľom je dosiahnuť udržateľný rozvoj, znížiť závislosť od fosílnych palív a podporiť prechod na zelenú ekonomiku.
Čo je to nízkouhlíková stratégia?
Nízkouhlíková stratégia je plán alebo súbor opatrení, ktorých cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov a podporiť prechod na udržateľnú, ekologickejšiu ekonomiku. Zameriava sa na znižovanie spotreby fosílnych palív, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, zvyšovanie energetickej efektívnosti a podporu nízkoemisnej dopravy či priemyslu. Táto stratégia je dôležitá pre boj proti klimatickým zmenám a často sa implementuje na úrovni štátov, miest, podnikov alebo celých hospodárskych sektorov s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v dlhodobom horizonte.
Prečo je vypracovanie nízkouhlíkovej stratégie dôležité?
Vypracovanie nízkouhlíkovej stratégie je dôležité z viacerých dôvodov. Predovšetkým pomáha zmierniť dopady klimatických zmien tým, že znižuje emisie skleníkových plynov, ktoré prispievajú k otepľovaniu planéty. Podporuje prechod na udržateľné a obnoviteľné zdroje energie, čím znižuje závislosť od fosílnych palív a zvyšuje energetickú bezpečnosť. Navyše, zavádzanie nízkouhlíkových opatrení môže priniesť ekonomické výhody, ako je podpora inovácií, tvorba nových pracovných miest v zelených odvetviach či zvýšenie konkurencieschopnosti firiem. V neposlednom rade stratégia prispieva k ochrane verejného zdravia vďaka zníženiu znečistenia ovzdušia a k splneniu medzinárodných klimatických záväzkov, ako je Parížska dohoda.
Metodika merania uhlíkovej stopy
Metodika SECAP (Sustainable Energy and Climate Action Plan) sa využíva na plánovanie a realizáciu nízkouhlíkovej stratégie na úrovni miest a regiónov v rámci iniciatívy Dohovor primátorov a starostov. Zahŕňa vytvorenie základného emisného inventára (BEI), ktorý analyzuje spotrebu energie a emisie CO₂ v sektoroch ako verejné budovy, doprava, priemysel a domácnosti. Súčasťou je aj analýza klimatických rizík (RVA), ktorá hodnotí hrozby ako extrémne teploty či záplavy. Na základe týchto údajov sa navrhujú opatrenia na mitigáciu emisií (napr. modernizácia budov, obnoviteľné zdroje, podpora udržateľnej mobility) a adaptáciu na zmenu klímy (protipovodňové opatrenia, výsadba zelene, inteligentné riadenie vody a energie). Implementácia prebieha podľa akčného plánu s merateľnými cieľmi, pričom pokrok sa pravidelne monitoruje a aktualizuje. SECAP je povinný pre mestá zapojené do Dohovoru, no jeho princípy môžu využiť aj firmy a regióny na efektívne znižovanie uhlíkovej stopy.
Ako prebieha meranie uhlíkovej stopy?
Zber dát
Prvým krokom je zber údajov o spotrebe energií, surovín, doprave a ďalších procesoch.
Analýza a výpočet
Používajú sa špecifické faktory, ktoré prepočítavajú spotrebované jednotky energie alebo surovín na emisie CO₂ alebo CO₂e.
Prezentácia výsledkov a návrh opatrení
Výsledky merania slúžia na tvorbu stratégia, ktorá jasne definuje súčasný stav a cieľový stav formou navrhovaných opatrení.
Dôverujú nám
Mnohé mestá a obce nám dôverujú pri tvorbe a implementácii udržateľných riešení, ktoré im pomáhajú znižovať uhlíkovú stopu a prispôsobiť sa zmene klímy. Spoločne pracujeme na energeticky efektívnych opatreniach, podpore obnoviteľných zdrojov energie a inteligentnom plánovaní, ktoré zvyšuje kvalitu života obyvateľov. Vďaka našej odbornosti a osvedčeným metodikám, ako je SECAP, prinášame konkrétne riešenia pre ekologickú budúcnosť miest a obcí.
Potrebujete spracovať vašu nízkouhlíkovú stratégiu?
Radi Vám spracujeme cenovú ponuku, neváhajte nás kontaktovať.
Pravidelne píšeme nové články

Ako pripraviť emisnú bilanciu obce pre SECAP
Ak obec pripravuje SECAP, emisná bilancia nie je len technická príloha. Je to jeden z nosných podkladov celého dokumentu, pretože ukazuje, kde obec dnes emisie skleníkových plynov vytvára, ktoré sektory sú najväčšie a kde má zmysel nastaviť opatrenia. V rámci Covenant of Mayors sa táto bilancia spracúva ako baseline emission inventory, teda východisková emisná inventúra, a následne sa priebežne dopĺňa monitoring emission inventory, aby obec vedela sledovať reálny posun.

Čo je GWP a prečo je dnes dôležitejšie než kedykoľvek predtým
V oblasti energetiky, chladenia, vykurovania a environmentálneho manažmentu sa skratka GWP objavuje čoraz častejšie. Nie je to náhoda. GWP, teda Global Warming Potential alebo potenciál globálneho otepľovania, sa stal jedným z kľúčových ukazovateľov, podľa ktorých dnes firmy, projektanti, výrobcovia aj regulátori hodnotia vplyv plynov a technológií na klímu. Či ide o chladivá v tepelných čerpadlách, emisné inventúry, uhlíkovú stopu budovy alebo nové európske pravidlá pre stavebníctvo, GWP je jazyk, cez ktorý sa klimatický dopad prekladá do porovnateľných čísel.

Koniec F-plynov mení technické zariadenia budov. Prečo Európa tlačí na R290 a čo to znamená pre energetiku, životné prostredie a investície
Európska regulácia chladív už nie je okrajová technická téma pre servisných technikov a výrobcov HVAC. Stáva sa z nej strategická otázka pre developerov, správcov budov, facility manažérov, priemyselné prevádzky aj vlastníkov komerčných nehnuteľností. Dôvod je jednoduchý: chladivo už nerozhoduje len o tom, či bude zariadenie chladiť alebo vykurovať. Čoraz viac rozhoduje aj o tom, či bude zariadenie legálne uvádzateľné na trh, dlhodobo servisovateľné, ekonomicky prevádzkovateľné a environmentálne obhájiteľné.

Carbon footprint: Prečo je uhlíková stopa jedným z najdôležitejších ukazovateľov modernej firmy
Pojem carbon footprint, teda uhlíková stopa, sa za posledné roky stal jedným z najpoužívanejších výrazov v oblasti ESG, energetiky, priemyslu aj strategického riadenia firiem. Napriek tomu sa s ním stále často pracuje zjednodušene. Mnohé organizácie si uhlíkovú stopu spájajú len s emisiami z elektriny alebo s dopravou. V skutočnosti však ide o oveľa širší koncept, ktorý zachytáva klimatický dopad organizácie, produktu, služby alebo projektu v prepočte na ekvivalent oxidu uhličitého. Ak má firma uhlíkovú stopu správne vypočítanú a interpretovanú, získava veľmi silný manažérsky nástroj. Už nejde iba o environmentálny údaj. Ide o informáciu, ktorá ovplyvňuje vzťahy so zákazníkmi, prístup k financovaniu, postavenie v dodávateľskom reťazci, investičné rozhodnutia aj schopnosť reagovať na nové regulačné požiadavky.

Carbon verification: Prečo je overenie uhlíkovej stopy kľúčové pre dôveryhodné ESG, reporting aj obchodné rozhodnutia
Téma uhlíkovej stopy sa za posledné roky posunula z dobrovoľnej reputačnej aktivity do oblasti, ktorá má priamy vplyv na financovanie, verejné obstarávanie, vzťahy v dodávateľskom reťazci aj strategické riadenie firiem. Mnohé organizácie dnes vedia uhlíkovú stopu vypočítať, no čoraz častejšie narážajú na ďalšiu otázku: je tento výpočet dostatočne dôveryhodný pre zákazníka, investora, banku, audítora alebo regulačný rámec? Práve tu vstupuje do hry carbon verification, teda odborné overenie tvrdení o emisiách skleníkových plynov.

Výpočet uhlíkovej stopy produktu v rámci Scope 3: Komplexný sprievodca metodikou, výpočtom a najčastejšími chybami
V oblasti klimatickej zodpovednosti a ESG reportingu sa výpočet uhlíkovej stopy produktu stáva čoraz dôležitejšou témou. Kým mnohé organizácie už zvládli výpočet Scope 1 a Scope 2 emisií, najväčšou výzvou zostáva Scope 3 – teda nepriame emisie vznikajúce v celom hodnotovom reťazci produktu. Práve Scope 3 je vo väčšine prípadov najvýznamnejšou časťou uhlíkovej stopy a zároveň najkomplexnejšou z pohľadu metodiky aj dát.